Prudko šťastný článok

10. března 2016 v 16:21 | Baška
Cítim sa trápne.
Vážne to myslím, hanbím sa ako pes, sedím v kúte a neviem, či má zmysel tu niečo písať. Ale keďže to tu stále "žije" tak sem napíšem, aspoň si to sama prečítam 52 krát a budem klepať klepetami, že koľko mám videní. Neberte to tak, že som na hlavu, prosím. Ja sa len v tomto nudnom svete snažím zabaviť a baviť ľudí naokolo, ktorých naduté ksichty keď vidím, chce sa mi grcať. Preto mi odpustite moju iróniu, sarkazmus a hanlivé slová. Tieto slová môžu byť použité iba proti mojej mysli, nie proti vám.

A prečo som sem prišla po toľkých mesiacoch?
Lebo. Lebo som dnes v autobuse rozmýšľala ako rýchlo život ide a že by to trebalo spísať. Prečo sa domov snažím prísť za tak krátky čas a doma sa potom tak dlho učím (hahaaa,nikdy). Ale zamýšľam sa dnes (už asi hodinu a pol) že či je lepšie tie pekné/dobré/nadpozemskoskvelé okamihy prežívať kratší čas ako dlhší, aby sme si ich vážili alebo ich prežívať dlho, aby sme boli šťastní? Čo je viac? Mať viac menších šťastných okamihov, alebo jeden veľký?
Oplatí sa ľuďom ísť tak dlhú cestu za šťastím? A veď aj tak to šťastie raz zmizne, či nie? Či ak ho stretnem, už ma neopustí nikdy? Či je ako ovčie kiahne? Že raz ťa stretne, máš ho určitý čas a potom ťa opustí a už si voči nemu odolný? Prípadne niektorí majú to "šťastie" a stretne ich zas?

Ale dnes som sa vážne tuho zamyslela. Prečo sakra tá cesta autobusom ide tak rýchlo, keď sa mi tu tak príjemne sedí. Prečo keď prídem domov sa musím naučiť, čo tak neznášam. Prečo si potom zasa sadnem za notebook a píšem si s vyvoleným. Prečo si nedáme od seba deň oddychu? Veď to človeku môže len prospieť. Na jednej strane by to možno bol ten okamih, na ktorý by som sa tešila po celom dni. Ale na druhej strane sa teším z každej sekundy kedy som s ním, kedy si píšeme, kedy voláme, kedy je pri mne, ja pri ňom. Keď mi ceruzkou na oči kreslí fúzy a keď mu môžem povedať, že je retardovaný. Je toto tá správna láska, ktorá patrí k šťastným okamihom? Nepochybne. Aspoň pre mňa.

Ale aké je šťastie? Čo to je šťastie?
Je hmotné?
Nehmotné?
Kde sa nachádza?
Je šťastie to, čím ho nazývame?
Koľko druhov šťastia je?
V podstate všetko môže byť šťastie.
Veď koľkokrát ste si v živote povedali, aké ste mali šťastie.
Nemrháme týmto slovom tak trochu viac?
Delí sa šťastie na malé a veľké?
Je to individuálne?
Ale podľa mňa taká výhra šťastie nie je.
Je to náhoda.
A to už šťastie nie je.
Šťastie musí byť niečo, čo sa iným slovom nedá nahradiť.
A prišiel niekto z vás už na to, čo to to šťastie je?
Ak áno daj vedieť, skúsim sa nad tým opätovne zamyslieť.


Inak chcem Vám oznámiť, že už mám 17. Som pol roka šťastne zadaná a žije sa mi dobre.
Ak sa tu neukážem ďalší dlhší čas, sorry.
Blog bol pre mňa niečo, kde som mohla vyliať svoje myšlienky, keď ma nikto nepočúval, iba vy (vďaka).

Mám vás rada








Vaša Baška

 

Zmeny v mojom živote

23. října 2015 v 14:59 | Baška
Ahojte ľudkovia :)

Prihovára sa Vám opäť, po dlhom čase, fakt že dlhom, exblogerka Baška.
Ja som vlastne blogerkou nikdy nebola. Bola som len obyčajný človek, čo písal články na blog, ktorý keď navštívli 3 tak bol šťastný ako blcha v gatiach. Nepovažujem sa za blogera aj pre to, že nepíšem články pravidelne, aj keď som sa dušovala, že budem. Nepísala som. Píšem fakt po niekoľkých mesiacoch.


Nemyslite si o mne, že som zasa úplne odveci, lebo som sa fakt už mnohokrát snažila niečo napísať. Ale nikdy nič neskončilo dokončením, ani sa mi to nepáčilo a ani hodnota toho nestála za nič.


Prečo vlastne už zo mňa nie je to čo bývalo?

Asi najväčší zlom bol ten, že už nie som tak celkom forever alone. Vlastne ja už vôbec nie som forever alone. Prišiel mi do cesty človek, ktorý nejak zablúdil na tej mojej ceste a odvtedy sa nevie zbaviť on mňa a ani ja jeho. Nejak sme si na seba zvykli a vlastne to zablúdenie spôsobilo to, že bez seba nevieme existovať. Vlastne sme sa našli a navzájom sa dopĺňame.

Ďalší zlom bol ten, že aj napriek môjmu názoru, že fantázia je bezhraničná sa tá moja v písaní nejak začala vyparovať. Až sa nadobro vyparila. Možno má fantázia nejaké hranice, možno som ju vyčerpala inde. A možno ju mám, len som lenivá hnida čo sa jej nič nechce.

Tento blog bude naďalej existovať, len jeho aktivita bude tak 10%. Príspevky tu budú raz za čas.

Ešte vám napíšem novoty môjho života. Za ten čas čo som tu nebola sa na mojej hlave vystriedali 3 farby. Ryšavá, blond a kotvím u hnedej. Vždy som tvrdila, že všetko je lepšie než hnedá. Asi som sa zmenila. Zapríčinili to okolnosti ani neviem aké.

Okrem toho sa zo mňa stala Ančovička, lebo som sa stala kresťansky dospelou (čo nespravíš pre vlastnú matku). Anna, teší ma.

A tento článok je vlastne opäť oničom. Nejde mi to. Prajem Vám krásne časy a dovidenia nabudúce :)

Koncoročné prekvapenia a ja

14. června 2015 v 14:10 | Baška
Ahojte milí pozostalí. Víta vás znovuzmŕtvychvstatá alebo prebudená Brambora, ktorá sa konečne, naozaj konečne, rozhodla, že sa chopí notebooku a začne niečo opäť stvárať. Priatelia, blížni, vzdialení, odpustite mi, že som nebola aktívna vyše mesiaca a že moja blogerská úloha zhasla.

Nie však na dlho!

Som zasa tu.Kto vie však na ako dlho. Musím sa priznať, že ani nie som dosť dobrý bloger, čo je tvrdo a masívne zarytý nosom v klávesnici a píše vám o každej jednej príhode, čo sa mu v daný deň stala každý deň. (Ak nepochopíte túto vetu, prepáčte, ale vaša logika je zjavne v inej dimenzii než tá moja, pretože ja ju chápem.) A prečo taká nie som? Pretože mi písanie ani trošku nechýbalo, hanba mi. Pretože ma len sem tam miklo, že ja mám aj blog. Pretože ma len sem tam miklo, že by bolo treba niečo napísať.Hups.

Ale nastal tento pompézny deň, ktorý je sivejší než 50 odtieňov sivej a temnejší než 50 odtieňov temnoty. Vonku totižto hrmí a je tma. Nevidím na klávesnicu a to je prosím pekne 14.6.2015, 13:48. Hanba letu. Ale musím uznať, že nebyť tohto počasia, zrejme nepíšem túto písmenkovú šalátovinu, ale zrejme sa vyvaľujem v bazéne a snažím sa ugrilovať tie moje šunky. Každý chudne do plaviek a ja priberám. Pche. Noačo. Na postave nezáleží, hlavne že sa dobre najem. Nepoznám človeka, ktorý by sa rád bavil s hladnou mnou, to mi radšej kúpi meníčko v mcdonalde a ja mám zase kilečko naviac.Juch.

Prišla som na to, že keď sa neučím, tak mám lepšie známky. A túto techniku budem praktikovať na ďalší školský rok, v druhom ročníku. Ľudia, veď ja už budem druháčka. Som stará proste. Kúpim si krém proti vráskam a budem ho aj jesť len nech to na mne nie je poznať. Prečo nemám 3 roky a nepýtam sa prečo? Prečo poznám odpovede na otázky prečo? Nechcem ich poznať. (Všimnite si to prečo v predchádzajúcej opytovacej vete, ale však chápete ma) Začínam sa v prvom ročníku strednej školy trápiť nad tým, kam pôjdem na výšku. Keďže moje rozhodnutie, že tú psychológiu už študovať nechcem je platné, tak ja nevjem uš. Ale logopédia ma začína naozaj chytať. A prečo nie psychológia? Pretože v dobe nedávno minulej, zhruba pred 4 dňami, som mala slabú chvíľku vďaka tejto vede. Nešlo a nešlo mi to do hlavy. A stále to tam nie je. Who cares.


Ale dámy a páni, na vysvedčení mi vychádzajú asi iba 4 dvojky. Som šťastná ako prasa v žite. Z matiky som sa zlepšila o 2 stupne. Z trojky na jednotku. Nechápem to ja, mama, fotrlotr a asi ani nikto. Ďalšie prekvapenie je jednotka z telesnej. Neviem, či si v tej škole zo mňa nestrieľajú, ale ja neviem za čo tú jednotku mám. Neviem sa šplhať, na rebrinách svoj mcdonald neviem udržať. Názvoslovie na rozcvičky neviem, ale hlavne že mám jednotku. Dík.

A prišla som na to, že som závislá na ovocí. Na jeho vôni. Na jeho zmrzline. Na koláčoch. Zasa sme pri jedle. Na jeho obrázkoch. To znie úchylne. Napríklad dnes som si kúpila tričko z ananásikom, no nieje to rozkošné? Skľudni sa Brambora.

Čo myslíte ako dlho mi vydrží takáto aktivita? Ja si myslím, že o mesiac sa vám možno zasa ozvem. Ale nie. Hádam čoskoro. Veď cez prázdniny môžem šunky vyvaľovať aj pri písaní.

Tak zatiaľ Adios ľudkovia :)





Kto mi kúpi to meníčko?
 


Už som doma z výletu, z výletu, z výletu...

6. května 2015 v 17:03 | Baška
Tohto článku názov je viacmenej akčný a dobrodružný, no vopred vás chcem pripraviť na to, že dobrodružstvo ma opustilo presne 27.4.2015 počas 24 hodinovej cesty zo Slovenska do Francúzska. Bolo to celkom dosť náročné sedieť a kukať na lesy. Verte, či neverte autobusom by som sa na takúto cestu už nikdy neodvážila ísť. Poviem vám, nemecké záchody stoja za použitie, pretože toľká fantázia, aká bola vyvinutá pri vytváraní nemeckých záchodov nie je obsiahnutá ani zďaleka napríklad v Louvri. Najprv hľadáš, kde sa to splachuje. Nenájdeš nič stisnutiteľné, tak stískaš všetko. Potom stisneš niečo modré na tej bedni, čo je v nej voda a zrazu sa začne točiť celá záchodová misa. Nič také som v živote nevidela, preto som v celej nervóznosti a rozospatosti o 2 ráno začala tú misu ručne zastavovať. Podľa mňa som vyzerala dosť komicky. Bzučalo to na celé Nemecko, neviem, čo si mysleli ostatní. Potom to začalo bzučať aj inde, tak som hneď dávala šprinty späť do autobusu s výrazom dokážemovládaťnemeckéhajzle.

Prišli sme do Francúzska. Mala som pocit, že som vysedela v tom sprostom autobuse celý balík vajec do Kauflandu. Zastavili sme na benzínke, kde sme dostali možnosť prezliecť sa z teplákov do normálneho oblečenia. Namaľovala som sa a konečne som bola celkom k svetu. Prišli sme do Paríža. Sedíš v autobuse a tu zrazu digmore Eiffelovka. Veľká jak hovado. Ozaj, myslela som si, že je omnoho menšia, ale cítila som sa pri nej ako mravec. Výstúpili sme z autobusu s pocitom avemariakonečneparíž. Kde sa vzali, tu sa vzali, dvaja černoši hneď pri nás stáli a malé Eiffelovky nám za "dobré" ceny ponúkali. Tak reku, neskôr kúpim nejaké tie suvenírky pre známych a rodinu. Vyšli sme na Eiffelovku, pokukali, pofotili a schádzali dole. Kde sa vzali, tu sa vzali, ôsmi černoši pri nás stáli a malé aj veľké Eiffelovky nám ponúkali. Povedal že, jedna malá stojí euro. Tak ja, že chcem 10. A on že, 10 je za 12 eur. Mne, veľkému matematikovi to nejak nevychádzalo, tak som povedala, že to je veľa, že za 5 eur to vezmem. A on, že za sedem. K takému kompromisu som ochotná pristúpiť. Mala som 10 Eiffeloviek a na srdci pocit, nekupujem nič už pre ostatních, lebo 7 eur vraziť do nich je moc. Kde sa vzali, tu sa vzali, zase černoši pri nás stáli. A hádajte, čo robili? Áno. A hovorí, že 5 za 2 eurá. Tak nekúp to. Mala som 15 Eiffeloviek. A s takýmto počtom som aj opustila Paríž a celé Francúzsko. Minula som tam toľko peňazí a zbytočne. Malá CocaCola stojí 4,50 €, čo mi príde dosť neskutočná a neprimeraná cena. Nechcem vedieť koľko stojí veľká, lebo na ňu by Slováci so svojimi platmi museli robiť asi dva mesiace. Francúzsko ma sklamalo. Čakala som viac. Prišli sme do centra. Všade bezdomovci. Čo by len bezdomovci. Bezdomovci, čo možno ani tak neboli celkom bezdomovci, mali pri sebe svoje domáce zvieratá, poväčšine psy. Ja, veľký milovník zvierat, bojujúci za ich práva, čo dokáže zjesť len kuru, som sa nemohla zdržať komentáru, že ľudia vo Francúzsku súc vychcaní a na to, aká je to bohatá krajina zo seba robia chudákov.

Odpusť mi Francúzsko, ale čakala som, že ma nadchne aj niečo iné ako Eiffelovka a doternosť prisťahovalcov. Nadišiel čas presunúť sa do jednohviezdičkového hotela, čo vécka a sprchy sú na chodbe a na izbe máš umývadielko len so studenou vodou. Voda nešla. Preto som si hlavu umyla v tej studenej vode. Zaspala som. Voda sa spustila.
Raňajky boli, musím uznať, bohaté. Chválim. Viac sa k Francúzsku nevyjadrujem.

Prejdime na junajtid kingdom. Prešli sme tunelom a vyšli v Anglicku. Do Oxfordu nebolo ďaleko. Prešli sme Oxford a nakúpili v PRIMARKU (odporúčam). Potom sme dostali rodinu. Černošku. Bola v pohode a bola s ňou zábava. Komunikáciu som zvládla. Nastal deň exkurzia Londýn. Pamiatky boli pekné. Navštívili sme Madam Tussauds, čo bola šupa. Musím priznať, že Londýn ma nadchol. Potom nasledovali nákupy v PRIMARKU (áno, zase, aj tak nestačilo) a potom nákupy pred odchodom v Tescu. Veľmi som potrebovala si kúpiť vodu. Chcela som minerálku. Videla som priesvitnú vodu s modrou etiketou. Prvé čo mi napadlo bolo, že je to minerálka. Neváhala som a brala som to. Prišli sme do autobusu a po asi 7 hodinách cesty na mňa prišiel smäd. Otváram fľašu. Cítim akýsi čudný smrad. Čítam etiketu. Vanilla Soda. Ochutnám. Nodopiii. Niečo odpornejšie ste nepili. Tak som to teda dala iným. Cesta zbehla rýchlejšie ako tam. Už som sa tešila domov aj keď mi bolo ľúto nepovšimnutých vecí v PRIMARKU (jebemistýmuž).

S 56timi taškami som sa vyterigala, doslova, z autobusu. Pred autobusom ma čakala mama, tato a pes. Taký krásny pohľad.
Najviac ma potešila mamina veta "Smrdíš ako bezdomovec.". Niečo také, dokáže tak povzbudiť človeka po 28 hodinách cesty, že má chuť skočiť pod tie tašky a čakať či dúfať, že ho to zavalí na veky vekov.

Ako hodnotím tento výlet? Od 0 po 10 bodov dávam 9. Strhávam bod za malé nedostatky a trošku za Francúzsko.

☆

Dajme si víno

19. dubna 2015 v 17:49 | Baška
Nebojte sa, nestal sa zo mňa alkoholik, len som si za posledné obdobie obľúbila vínovú farbu ešte viac ako som ju milovala. Všetko mi som si kupovala vínovej farby, všetko vínové sa mi páči, čo tak si na to pripiť pohárom červeného vína?
Dajte si do nosa na svoju výnimočnú počesť a pustite sa do čítania tohto čudesného článku.

Bol raz jeden pondelok, ktorý bol maximálne nudný a nestojí za to hodiť naň čo i len letmý pohľad.Ale predsalen vám ho opíšem.Ten deň zbehol tak rýchlo, že ani neviem ako sa mu to podarilo. Úspešne som napísala písomku, na ktorú som sa neučila.Poobede som sa vykašlala na učenie a takto to je už dosť dlhý čas. Vôbec sa neučím. A pritom mi vychádzajú zatiaľ len samé jednotky a dvojky.Som to ja ale inteligentná (ironic).

Po pondelku nastúpil do funkcie utorok. Nervácke stavy boli v plnom prúde. Dostala som 5 z písomky, pri ktorej som si myslela, že mám všetko dobre. Takže si viete predstaviť ako asi som sa cítila, keď som dostala do rúk opravenú písomku a tam len 2 body z 10. Nevedela som si to vysvetliť. V momente som sa prihlásila odpovedať a schytala 1. Aspoňžetak.

Utorkové poobedie bolo dostatočne fajn.Keďže sa nasledujúci deň konalo isté testovanie žiakov, tak teda ja, veľký matematik, som sa podujala na doučovanie matiky kamaráta.Na počudovanie celej planéty som nejakým neviem akým tajným výpočtom vypočítala väčšinu príkladov.A správne. Som to ja ale matematická stvora (ironic).

Nastala streda. V škole skončila som bez chleba, lebo desiatu som si zabudla doma. A celý čas cestou domov som kamarátke asi 7 krát za minútu povedala chcem jesť. Musela byť chudera zúfalá, ale hlad je sviňa a pre každú sviňu sa voda varí. Prídem domov. Voda sa varí. A v nej zemiaky. Moja zúfalosť by bola schopná žrať ich surové. Ale ešteže existuje chladnička.Niečo som tam vyhrabala, presnejšie jogurt, a už som bola hneď v použiteľnejšom stave. Do večera som len jedla a čakala na štvrtok (no ironic).

Dogúľal sa štvrtok.Podobný deň ako pondelok, t.j. nic moc.Prešiel rýchlo.Bol nezáživný.Pršalo.Chcelo sa mi spať.Nechcelo sa mi učiť.Kašlala som na školu. Bola som mámvpičista a nič ma netrápilo.Flegmatický štvrtok prišiel na svoj koniec a ja som večer zlomila posteľ.Congratulations to me.

V piatok som sa zobudila do upršaného dňa.Vstala som z postele, v ktorej bola diera, vravím si, čo už.Lepšia posteľ s dierou ako karimatka. Niečo mi hovorí, že toto som hovoriť nemala. V piatok večer som spala na gauči. Nepohodlný spánok. V noci som asi prechladla a tak som vstávala...

...v krásnu zamračenú sobotu. Hľadala som niečo kvapkové do nosa, ale našla som prd makový. Tak som sa teda vybrala do lekárne. Kúpila som, zakvapkala a chorá som dodnes.Sobotu som preležala, takže v mojom živote sa nič neobvyklé neodohralo, kedy aj áno?

Nedeľa je dnes. Celý deň sa učím psychológiu a mojou oporou sú vreckovky a kvapky do nosa. Mama mi varí neskutočne hnusný nápoj z prášku, čo má chutiť citrónovo, no keď ho pijem tak mám pocit, že mám v ústach niečo iné. Práve som kruto zabila muchu, ktorá mi obťažovala život dobrých 5 minút. Som to ja ale dobrá duša (no ironic).

A aký bol váš týždeň? Stavím sa, že ste si nezlomili posteľ ani nič tomu podobné.Nemusíte piť podivné drinky a ani sa učiť psychológiu.

Wrrrr, o týždeň už idem bye bye wiparapaaaa.
AWAY!


Majte sa ľudia :)


Brambora a článok z Azkabanu

10. dubna 2015 v 19:28 | Baška
Niežeby som neobdivovala pána Pottera, ale neobdivujem. Ale dovolila som si prentrasformovať názov, tak dúfam, že sa dotyčný neurazí. Opäť a zas pociťujem, že moja hlava stroskotáva na opustenom ostrove, ale aj napriek týmto udalostiam, ktoré prudko zasiahli územie môjho mozgu som schopná vykonávať myšlienkové operácie a takisto sa sústreďovať na gramatické chyby. Preto sa moja hlava cíti niekedy ako v prázdnej miestnosti a nemá sa na čo pozerať. Nemá čo opisovať a ani detailne rozoberať. Čistá basa.


Vravím si, tak hodilo by sa niečo stvoriť, niečo úžasné. Pche, toľké sebavedomie. Nie, len irónia, milé druhé ja. To hej, veď musíš veriť, že tento od začiatku stratený svet s tebou nikto nežije. A co jako? Ja to robím, lebo mám potrebu tu niečo vykecávať a oboznamovať so svojim ľúbozvučným živôtikom aj iných ľudí, ktorí majú živôtiček ešte ľúbozvučnejší. I am going to sleep and I hope you catch your brain, bye...

Niežeby mi šibalo, ale šibe mi. Mám úplne stavy magoriny. Hrám na imaginárnu gitaru a do toho si spievam All of me. Pijem Pepsi a cítim sa opitá. Kráčam ulicou so sluchátkami v ušiach a tvárim sa akoby som natáčala vehementne depresívny videoklip s názvom "Na tvoju počesť si zasadím čerešňu.". Len tak mi niečo príde na um v autobuse, a musí to byť práve niečo, čo je dosť vtipné a neviem zadržať svoj ksicht v takom normálnom výraze. Na telesnej mi to celkom ide.

Áno dámy a páni, takáto diagnóza sa volá bezmozgovosť a vyskytuje sa len niekedy.Ak máte pocit, že jej výskyt je častejší, poraďte sa so svojim obvodným lekárom alebo lekárnikom.

Už len pár dní a môj odchod sa blíži. Nebojte sa, možno v Londýne naberiem nové sily a nové zážitky, o ktorých vám budem písať nasledujúce mesiace.Kúpiš si na Oxford street, či ako? Hej.A čo keď si tam nájdeš nejakého švárneho London junáka? Preč s týmito myšlienkami! Aj keď...


grunge quotes | Tumblr

A práve je piatok.Čo ste si za 19 hodín a 11 minút asi aj stihli povšimnúť. Ale čo znamená, že je piatok? No predsa, že zajtra je sobota. A víkend. A spánok. A jedlo. A spánok. A učenie. A nákupy. A zmrzlina. A slnko. A kvietky. A stromy. A príroda. A psík. A spánok. A porazený pondelok. A zasa škola. A spánok. A učenie. A jedlo. A slnko. A stolička. A lavica. A triedna kniha. A učitelia. A známky. A matika. A dejepis. A telesná. A fuj. A fuj. A fuj.

A teraz vážne.
Nie, to sa nedá.
Ale všetko sa dá, keď sa chce.
Toto je iba veta, ktorú niekto vymyslel vtedy, keď mu niekto iný nemohol splniť to, čo ten prvý niekto chcel.
zzz...
Týmto sa s vami lúčim aj ja.


Majte sa krásne a píšte domáce úlohy.

Nashledanou :)

Čas na spánok alebo zamysli sa nad sebou

2. dubna 2015 v 19:39 | Baška
Ho ho hooo, nie nepomýlila som si sviatky. To bol taký bramborský pozdrav. A teraz tak, aby sme sa pochopili.
Vitajte!
Veľká noc je opäť tu, s ňou aj sneh v niektorých častiach našej krajiny, maľované vajcia vyložené pred obchodnými domami, korbáče v regáloch obchodov a len tak na okraj, som tu aj ja s mojim oparom na pere, čo som ani neviem z čoho zasa dostala.Ale pozorujem moju slabú imunitu pri zmene ročného obdobia. A ako sa máte vy?

Včera bol prvý apríl.Len jeden človek ma nachytal, takže je to celkom slušný výsledok.Jednému to nevyšlo. Nielen prvý apríl je deň vtákov, to celý apríl je deň vtákov. Ale pre mňa ma apríl aj trošku iný význam. Je to totiž jeden z pre mňa najsmutnejších mesiacov na základe minulosti. Ale aj tak mám apríl napriek všetkému čo mi po minulé roky priniesol rada, a stále mu dávam novú šancu.

It's APRIL


Tešíte sa na Veľkú noc? Na šibačky, oblievačky, prezliekavačky? Minule mi kamarát povedal, že vďaka tomuto je to ako keby sme žili v 5.storočí. Ale predsa tieto zvyky patria ku kultúre našej krajiny, robia ju zaujímavou a chlapci (diskriminácia) sa môžu vyblázniť. Diskriminácia preto, lebo nepoznám žiadne dievča, ktoré im to vracia v utorok. A aj keby, tak vždy a všade sa uvádza, že chlapci oblievajú dievčatá, aby boli krásne a zdravé. Ale čo je pre mňa a mnohých iných študentov dôležité, súúúú...

PRÁZDNINY

To je asi najväčšie pozitívum Veľkej noci. Konečne budem môcť vyriešiť svoj deficit spánku a postíhať (perhaps) všetko, čo chcem. Chcem sa naučiť ten monštruózny dejepis, ktorý nenávidím z celej duše. Dokonca som začala dejepis nenávidieť viac ako matiku a matiku som začala neviem ako, ale začala chápať a zatiaľ mi vychádza jednotka z matematiky, čo som naposledy mala v štvrtom ročníku na základnej škole.Dosť dobrý pocit. Chcem si konečne nalakovať nechty tak, že nebudem mať lak ešte aj na obočí, ako sa mi to stalo minule.Chcem si posťahovať haldu pesničiek, čo by som z teoretického hľadiska pri mojom vysokorýchlostnom internete 1kb/hod aj mohla stihnúť. Praktično vynechám. Konečne budem môcť vyhliadnúť si nejaký ten bordový rúž, lebo mám pocit, že k mojej novej blonďavej hlave sa to hodí. Možno budem vyzerať ako strelená, ale možno nie. Inak novú farbu pod očami nemá nikto, s blonďavým výsledkom som vcelku spokojná. Chcem si nájsť nejaký veľmi efektívny tutoriál na zvlnené vlasy cez noc, lebo chcem mať aspoň niekedy pekné kučierky. So žehličkou ma to nakrúcať nebaví, lebo je to dosť náročné pre moju psychiku. Ak nič nenájdem, budem si musieť nájsť v nejakom obchodnom reťazci nejakú ultra super a ultra lacnú kulmu, lebo moji rodičia šetria ešte aj na rohlíkoch.

Aj vám dochádza ako ten čas neopísateľne týchlo letí?
Nedávno som robila talentové skúšky a už je prijatá ďalšia várka študentov.
Nedávno som nastúpila do prvého ročníka a už mám o chvíľu ísť do druhého.
A čo bude zajtra?
Zajtra už budem maturovať?
Už teraz som v strese, čo mi SÚCEM vymyslí.
Prečo to takto rýchlo letí? Nedávno som mala 16 a už o 8 mesiacov a 9 dní mám 17.A potom už len rok a môžem ísť voliť.
Už budem dospelá brambora, ktorá má byť pripravená na vykopanie zo zeme do sveta.
Ale ja chcem pozerať Toma a Jerryho, kupovať si gumených mackov a byť ako dieťa.
Potom mám ísť na výšku. A kde pôjdem? Ja neviem či chcem študovať tú psychológiu, ktorú som chcela. Neviem, čo chcem byť. V hlave mám taký miš-maš, ktorý je momentálne v stave rozmnožovania sa. Čím ďalej tým viac ma chytajú blbšie a blbšie myšlienky. Poviete mi niekto, či je normálne sa v 16 rokoch zaoberať tým, že čas letí príliš rýchlo?

Je milión spôsobov ako zabiť čas, ale ani jeden ako ho vrátiť späť.


Takto asi zakončím túto vec. Dúfam, že je písaná čitateľne.Ďakujem za prečítanie :)


Adios

Normálny článok. (žeby konečne?)

28. března 2015 v 16:07 | Baška
Ahoj obetavá duša, ktorá mala odvahu sa sem doklikať. Myslím, že moja blogerská činnosť sa čím ďalej, tým viac chýli k lepšiemu. Aspoň ja to takto pozorujem, neviem ako je to v skutočnosti. Či sú tie články čím ďalej, tým lepšie alebo píšem čím ďalej tým väčšie šity. No odhodlanie vo mne hlasno kričí, že chce niečo vytvoriť, tak som teda sadla za notebook a začala niečo písať.

Celý týždeň bolo veľmi horúco a vo mne už asi od novembra hmýri chuť žrať zmrzlinu na tony, hektolitre, kilometre, áre.Som veľký nanukojedač, zmrzlinojedač a zjem všetko studené.Moje zuby sú na to už dostatočne vycvičené a počas môjho spoločného života so zmrazenou vodou si navykli na chlad tak, že si tie zuby necítim už ani v teple.
Proste, mám stále chuť na zmrzlinu.
Niesom tehotná? Vo filmoch väčšinou dávajú taký príklad, že tehotné jedia zmrzlinu a uhorky.
Mohla by to byť celkom dobrá kombinácia, čo myslíte?
Nie mami, nie som tehotná.

Inak mám v poslednom čase strašnú chuť si vybehnúť s niekým normálnym a zároveň trošku pripečeným, na ktorom sa to aspoň nejak prejavuje, s niekým kto je tichý a zároveň nemá problém kričať, s niekým, s kým by som mohla pozorovať krásy našej krajiny a zároveň skúmať ekologickú situáciu v našich lesoch.

Tento týždeň mi preskočilo už asi že na ležiaca osmička percent. Rozhodla som sa si prefarbiť vlasy na blond. Dajte mi za to palec hore, aby som sa necítila na pi, ďakujem. Zajtra to idem zrealizovať. Prečo? Veľa ľudí mi hovorí, že blond je moja farba. Keď nebude, tak ich farba bude modrá.Pod očami.

Opäť mením dizajn blogu ako zmyslov zbavená. Ale myslím, že tento tu vydrží už tak týždeň. Pandička musela odísť naspäť do Tibetu.

Prišla som na to, že potrebujem hromadu oblečenia.Najradšej by som našla na chodníku aspoň 200 € a išla niekde do nejakého obchodu pomíňať to s radosťou. Mám síce skrine preplnené, ale aj tak mám pocit, že si nemám čo obliecť. Predsalen to o ženách môže byť pravda.
True😂
Môj odchod to the Paris and London sa blíži závratnou rýchlosťou a ja si to začínam uvedomovať.O mesiac si už budem spievať pod Eiffelovkou slovenskú hymnu s rukou na srdci.(celkom dosť divná predstava)

Nedarí sa mi viacero vecí.Nedarí sa mi čítať knihy na povinné čítanie, nedarí sa mi pamätať si ich obsah, nedarí sa mi urobiť si luxusne vyzerajúce a chutné mňamko, nedarí sa mi upiecť koláč, nedarí sa mi nalakovať si nechty s ľavou rukou, neviem si vytrhať obočie, nedarí sa mi dostať nápad ako vylepšiť svoju izbu.A mnoho iných.


tumblr.



Začína mi brutálne preskakovať a už dlhšie som udivená z práce v rádiu. Niekde v mojom podvedomí sa skrýval sen raz v ňom pracovať. Úplne by ma bavilo baviť ľudí cez éter rádia a pritom by sa nikto nekukal na môj ksicht.

A mojím ďalším snom je, že by chcela strašne veľa zvieratiek. Psíky, zajačiky, dajme tomu, že aj mačičky, ktoré celkom rada nemám, ale také malé mačiatka, nepohrdnem.

Get Your Own Cute Animal


Takýmto rozkošným zajačikom asi zakončím tento článok. Ďakujem za prečítanie a teším sa na Teba v ďalšej hatlanine :)



Maj sa :)





15 faktov o mne (volám z planéty Posteľ)

20. března 2015 v 18:41 | Baška
Sedím na posteli.
Slzy mi samé od seba vypadávajú z očí.
Neplačem od smútku.
Ani šťastia.
Ani smiechu.
Ani z dojatia.
Ja vlastne ani neplačem.
Ja slzím.
Od choroby.
Čudná choroba ma pochytila.
A aj moje ľavé oko.
Sem tam zlyhá aj pravé.

Toto ale nemá byť obsah tejto veci.Keďže ma múza ešte nekopla, rozhodla som sa spraviť niečo, čo robilo už dosť ľudí predomnou a dosť ľudí to robiť ešte určite bude. Je to vlastne taká záchrana.

Takže poďme sa pozrieť, čo to dá :)

15 faktov o mne

1.Mám odpor voči mnohým veciam.Či už na jedenie, normálne používanie, voňavé veci, materiály, zvuky a podobne.Napríklad už len maslo vo mne spôsobuje zlý pocit.Alebo písanie na kriedový papier či dotýkanie sa kriedového papiera.Alebo vôňa, čo ju majú také stromčeky, čo sa vešajú do áut.

2.Som veľmi pozitívne naladený človek.Každé ráno, keď vstanem a keď idem do školy si poviem, že dnes bude dobrý deň a ono to aj vážne asi funguje. Odkedy robím tieto Pervol White Magic rituály tak sa mi darí. Škoda, že keď si poviem, že vôbec tú pedagogiku neviem, ale dostanem z nej jednotku, ani za dve by som sa nepohnevala, tak vtedy to zas až tak neplatí no.

3.V tomto fakte spomeniem moju chorľavosť. Skoro nikdy nie som chorá, za čo som veľmi vďačná. Moja imunita je asi značky NOKIA. Bývam chorá maximálne dvakrát za celý rok. Ale to nepočítam bolesti hlavy a podobné veci, tieto mám zasa často.

4.Som maximálne nerozhodný typ človeka. Potvrdí vám to každý. Keď si idem kúpiť džús, tak sa okolo tých regálov prechádzam najmenej pol hodinu a aj tak sa neviem rozhodnúť. Niekedy ( vždy ) by som to mala jednoduchšie, ak by z každej jednej veci jestvoval len jeden druh.

5.Videla som veľmi málo filmov. Takmer vôbec nepozerám filmy. Niekedy sa cítim trápne, keď sa ma niekto pýta, či som videla napríklad Muži v čiernom, a ja musím povedať, že nie. Ale za to pozerám seriály.

6.Stále mením dizajn blogu. A už som si hovorila, Brambora spamätaj sa, nemôžeš to tak často meniť. Ale keď to sa nedá. Ja to zmením, lebo sa mi zdá, že je to potrebné (znúdzecnosť) a potom o týždeň už hľadám niečo iné, lebo toto proste nie je ok.

7.Ako dieťa som sa strašne rada hrala na špiónku a stavala si na balkóne svoje nenápadné bunkre.S ďalekoľadom som v nich sedela a do zošita si zapisovala, čo susedia robia. Bola som vážne nebezpečná, pozor na mňa. Niekedy mám chuť to robiť aj teraz. Ale o dva roky budem dospelá tak neviem, asi sa to veľmi nehodí.

8.Som vodný živel. Kde je voda, tam som ja. Kto vie, čím to je.Možno sa to vo mne objavilo, keď som ako päťročná na výlete zo škôlky spadla do potoka plného žiab.

9.Niekedy mám pocit, že som viac ako chlap. Pijem pivo, pozerám hokej (jediný šport, ktorý môžem) a ležím. Neupratujem, som lenivá, rada pílim drevo, no líšim sa v tom, že rada nakupujem a ešte v nejakých veciach.

10.Nechápem ten nový samurajský účes chlapcov. Po krajoch vyholené a v strede copík alebo drdolík. Ešte mi asi mešká rozum, lebo pointu vážne neviem objaviť.

11.Viem sa rozplakať na požiadanie a aj sa začať smiať ako blázon. Niekedy mám herecké sklony.

12.Nemám rada, keď sa na mňa niekto pozerá, keď spím. Dokonca nesmiem spať s otvorenými dverami alebo s odtiahnutými žalúziami. Na spánok potrebujem súkromie.

13.Niekedy ma strašne fascinovali duchovia. Pamätam si, že keď som mala asi 11 rokov, na ZONE REALITY chodil taký akoby dokumentárny seriál GHOST HUNT a na tom som fičala. Veľmi ma to zaujímalo, no teraz z toho mám bobky.

14.Som zaťažená na náušnice, sladkosti, džúsy, drinky, náhrdelníky a šampóny. Tieto veci si dokážem v obchode vyberať rekordne dlhú dobu, ako som už spomínala.

15.Posledný fakt bude ten, že som veľký provokatér. Neskutočne ľuďom robím nervy a oni ma za to nemajú radi :( Ale nie, musia ma mať radi :D





☺☺




Dúfam, že tento článok stál aspoň na známku 4 :D

Ďakujem za prečítanie :)






Adios

Sťažujúci, informatívny a polystyrénový článok.

10. března 2015 v 17:55 | Baška
Už len názov znie totálne dementne.Dlho som neprispela žiadnym článkom, nenapísala o svojej existencii atď. To preto, lebo som podľahla učeniu v plnej miere. Sama tomu nemôžem uveriť, ale aj nemožné sa môže stať možným. Odpusťte mi, pokiaľ to niekto čítate, že som bola natoľko učenlivá (omg), že som zo seba nedokázala vyplodiť nič schopné ani neschopné, preto dúfam, že teraz sa mi to konečne podarí.

Väčšinou robím zhrnutie týždňa, no teraz už vážne neviem, čo som také zažila pred tromi týždňami.Ani pred dvomi.O áno, pred dvomi som mala prázdniny.A to som spala a učila sa, spala a učila sa a spala a učila sa.A na niečo z tohto týždňa si spomeniem.
Poďme vypichnúť napríklad to, že prichádzam na chuť polystyrénu.Tomu na jedenie.Viete, tie také kolieska, štvorčeky, rôzne tvarované akoby polystyrénove mňamky? Tak toto som začala vo veľkom jesť.No v strede týždňa sa môj otec rozhodol kúpiť televízor.A čo bolo v krabici? Televízor a hŕba polystyrénu. Teraz ale nie na jedenie. Polystyrénu som za celý môj biedny 16-ročný živôtik ešte neprišla na dotyk. Keď počujem ten odporný zvuk šuštiaceho polystyrénu, nahadzuje sa mi husia koža a vlasy mi stoja ako po zásahu elektrickým prúdom. Keď už sme pri prúde, tento týždeň sa ešte stalo, že sa mi pokazil fén. No on zomrel, veľmi elektrickou smrťou.Dali sme ho do zásuvky, a z neho vybehli iskry a trocha to buchlo.Počas nedávno minulých dní, som taktiež z nepochopiteľných dôvodov dostala jednotku z matematiky, ktorú takisto nechápem a celkovo som sa stala nechápavou po tomto jednotkovom incidente.


Ďalej som prišla na to, že škola vie byť, síce málokedy ale vie, byť milosrdná a vypočuť prosby svojich verných a oddaných študentov, ktorí sa neprestajne vzdelávajú.Nasledujúca vec, ktorá ma napadla a aj mi ublížila, je taká, že už vážne strácam nápady na písanie takýchto článkov.Viem, že tu v takomto "zhrnutí dní" nepotrebujem žiaden nápad.No príde mi to také už otrepané písať stále to isté.Poraďte mi niečo, drahí blogeri, čo robíte, keď vás múza nekopne? Rozmýšľala som, že by som napísala nejaké fakty, spravila nejaký TAG, niečo také.Čo vy na to?

Už tretí deň píšem tento článok a stále nič.Fuj na mňa! Kratšiu hatlaninu som asi možno ešte nenapísala. Odpusťte. Budem sa snažiť spamätať. Možno dlhšie niečo nevydám, pretože budem načerpávať nové nápady. Dúfam, že sa moja autorská rola dá do poriadku a budem schopná napísať niečo zmysluplnejšie ako toto.


Ahojte a držte palce :)

Analýza posledných dní

14. února 2015 v 11:30 | Baška
Niežeby bol tento článok tak odborný, ako je jeho názov, no niekde som tú odbornosť musela zahrnúť, aby som sama sebe nepripadala ako dementný šestnáťročný spratek, čo stráca zdravý rozum, if I have some.
Ešte sa Vám chcem ospravedlniť za slabú aktivitu, pretože slečna Brambora očakávala zázrak odpuchu jej líca.Zázrak nastal dnes.
Pracovný týždeň končí dňom, keď je väčšina ľudí poverčivá.Tento deň je pre mnoho ľudí veľkou obavou.Piatok 13.Ste poverčiví? Či nie? Či ja som? Nie.Zbytočný strach.Deň ako deň.Možno začnem byť poverčivá, ak sa mi v tento deň stane naozaj niečo zlé.Ale nechcem to zarieknuť, preto klopem na notebook.
Ale poďme k prvým dňom.Najviac som zvorala písomku zo psychológie, lepšiu známku ako 3 neočakávam.Pochopila som, že môj veľký deviatacký sen "byť psychologička" pomaly zaniká.Asi si nechám hlavou bežať klasický tíndedžerský život, namiesto myslenia na budúcnosť.Na svoje budúce vzdelanie budem myslieť až v štvrtom ročníku.
V ďalších dňoch tohto týždňa som pochopila, že sa mi asi trošku trošilinku páči chlapec, ktorého poznám len z pár videní a z rozprávania.Som divná?No moje sebavedomie je na bode mrazu.Okrem toho, že sa mi za posledné dni robia na ksichte vyrážky akoby podľa pravítka a vyzerám, bohužiaľ, dosť komicky.Predstavte si, že máte cez celú dĺžku čela vyrážky za sebou.Pekne v rade.
<333

Ďalšia vec, ktorú by som veľmi rada spomenula bola ignorácia nultej hodiny.Normálne som ako pravý rebel odignorovala nultú hodinu a namiesto vstávania o piatej som si pospala pekne do šiestej.Teraz len dúfam, že moja mama pochopí moju lenivosť a napíše mi ospravedlnienku.Nepoznáte nejaké dobré výhovorky na takéto situácie?

Pamätáte na báseň z predošlého článku? Chcem sa Vám len poďakovať za všetky komentáre, chvály aj kritiku.Možno sa tu ešte niekedy niečo také objaví.
Počas uplynulých dní som mala za úlohu zložiť báseň do školy na literatúru.Téma bola:sylabotonický veršový systém, 8 dvojverší, združený rým, téma bola Valentín.Báseň som zložila.Dokonca 4, pretože som dostatočne dobrosrdečná (sometimes) a 3 som zložila spolužiačkam.
Valentín.Zajtra.Fuj.
Nemám rada tento deň.Nie preto, že mám komplexy zo samoty (blaaaa), ale preto, že každý z tohto dňa robí vedu.Alebo sú to len ľudia okolo mňa?

(Náhle ukončenie písania a vrhnutie sa do písania na ďalší deň)

Dnes je Valentín.Vlastne som to už spomínala vyššie.No niekedy je potrebné niečo zopakovať aj dvakrát.Sedela som v aute a počúvala rádio.Všade romantické sladké pesničky.Vypla som rádio.
Happy Valentine's Day 😜

A to je asi všetko odomňa :)
Pekný deň :)

Rozmýšľam...

3. února 2015 v 18:55 | Baška
Vždy ráno, keď sa zobudím,
široký úsmev si nasadím.
Moje trápenie plachtou prikryjem,
dúfam, že ho nik neodkryje.
Dôvodov na úsmev toľko je,
len môj pravý úsmev niekde tkvie.
Vtipy, komédie, príbehy všade naokolo máme,
no my len do mobilov sa stále pozeráme.
Často rozmýšľam, že čo v nich hľadáme,
keď drahocenný čas im len tak nechávame.
Rozmýšľam, či nám niekto z našich priateľov pomôže,
alebo latu dreva pod nohami vo veľkej výške prereže.
Či každý s kým sa bavíme,
je dôveryhodný či nie.
Či každý kto nám pomôcť má,
či nehľadá on pomoc v nás.
Aby postavil sa opäť na nohy,
a nás zahrabal dole do pôdy.
Rozmýšľam, či výber iných ľudí, čo budú vôkol nás pomôže nám,
život je zmena, vravievaš sám.
Rozmýšľam, či zmeny prospievajú nám,
či nenútia nás prichádzať na chuť zlým podmienkam.
Časom si zvykneme, hovorí sa.
A keď nie, tak nezabijeme sa.
Len potichu trpieť budeme,
a každé ráno trápenie prikryjeme.
Úsmev široký si nasadíme,
a žiť s radosťou sa možno naučíme.





Toto čudo vzniklo v jeden nudný večer.Od toľkej nudy mi prsty začali skákať po klávesnici a niečo sa začalo písať.Sama neviem, čo ma to napadlo.Nikdy som na básne nebola, nečítala a netvorila (nepočítam "básničku" spred niekoľkých článkov).
A teraz? Niečo ma buď buchlo do hlavy alebo mi preskočilo len tak samo od seba.Neviem, či je táto báseň čitateľná.Neviem, či lahodí vašim umeleckým očakávaniam.Myslím si, že nie tak úplne.Ale mne sa tak na 59,47 % páči.Nie sú v nej použité umelecké jazykové prostriedky ani nič umelecké.Ok, možno tam nejaké sú, no nie je ich veľa.

Myslím si, že je to trošku na zamyslenie :) Či? :)

Polrok prebehol ako Usain Bolt

31. ledna 2015 v 19:55 | Baška
Včerajšok sa stal pre mnohých študujúcich smrteľníkov dňom, kedy vo väčšine domácností horelo.Nehorela však celá domácnosť, ale len jedna pľuhavá listina.A možno nehorelo ani v toľkých domácnostiach, pokiaľ samozrejme nemáte tenké nervové vlákna alebo vám je z toľkých pätiek blivno, tak ste to radšej spálili.Teraz som vás s tými päťkami nechcela uraziť.Niekomu môže liezť na nervy čistojednotkové vysvedčenie, pretože ten človek nechce byť až tak dokonalým.(Spamätaj sa závistlivá Brambora, čo to tu trepeš?!)

Ako ste obstáli Vy, drahí čitatelia tohto článku? :) Horelo vo vašej domácnosti alebo ste sa opili od radosti? :)

A teraz sa Vám pochválim ja.

Včera som inštitúciu určenú na vzdelávanie nenavštívila.Prečo? Dôvodom je stúpajúca chorobnosť študentov a profesorov.Výpisy známok sme dostali už v štvrtok a hneď nás aj vypustili z toho koterca.Moje známky boli prekvapivo celkom oukej.Ak by sa jedna poondiatá trojka zmenila na dvojku, bola by som vyznamenaná.Teraz som len prospela veľmi dobre.Niežeby ma to štvalo, ale štve ma to.Z čoho bola tá trojka? Z mojej tak veľmi obľúbenej matematiky.Fuj.Myslíte si, že sa v živote zaobídem bez usmerňovania zlomkov, počítania mocnín a kadejakých týchto vecí pre nadmerne inteligentných? Myslíte si, že sa bude o pár desiatok rokov, v budúcej modernej dobe, nakupovať nejako takto : "Dobrý deň, prosím si 8 na druhú deleno štyri mínus 8 rohlíkov." Pane Bože daj, nech sa takejto doby nikdy nedožijeme.Amen.

math and me



Preč od takejto hnusnej témy ako je matematika.Späť k téme známky.Okrem trojky mám na konte aj 6 dvoják a 7 jednotiek.Neviem prečo, ale necítim sa byť blbá ako po minulé roky, kedy som mala pocit, že som asi najviac dutý debil.
Ale teraz? Teraz sa cítim múdro.Pokiaľ samozrejme pochováme matematiku.

Ďalšia vec, ktorá je celkom dosť zvláštna je to, že asi rada chodím do školy.(Nemám teplotu)
Včera som sa celý deň prenudila a prefacebookovala.Radšej by som sedela v škole a vzdelávala sa.
Berte si zo mňa príklad :D

To je všetko, čo som vám chcela povedať.
Ste spokojní s týmto polrokom? Tešíte sa na nový polrok? Chcete sa zlepšiť v školských úspechoch? Či je vám to jedno? :)




Ahoj :)

Mozog nie je v dosahu....

24. ledna 2015 v 21:07 | Baška
Ľudia drahí, názov vám bohato stačí. Neviem čím to je.Či mojim vysokým vekom, dĺžkou vlasov, veľkosťou nohy alebo lenivosťou.Cítim sa byť pripečená, ba až totálne spálená.A prečo to tak cítim?Existuje hŕba dôvodov, ktoré to naznačujú.
Zde máte päť hlavných príčin toho, že môj mozog si vybehol na prechádzku na Mars a dátum svojho návratu mi nepovedal.


1.Nerozmýšľam.
Keď vyhodím lyžičku do koša namiesto kelímku od jogurtu.Alebo stojím pol hodiny na zastávke kvôli tomu, že namiesto soboty som v cestovnom poriadku hľadala autobusy v piatok.

2.Neviem začať, ukončiť článok.
Kým konečne nájdem správne slová, tak prejde dosť dlhý čas. Začnem niečo písať, no potom ma napadne niečo iné, čo sa mi nakoniec aj tak nepáči, a na to, čo som mala predtým už nedokážem prísť. Je to so mnou zlé.

3.Robím veci, ktoré o minútu ľutujem.
Napríklad napíšem/poviem pár ľuďom niečo, čo o minútu chcem vziať späť a preklínam sa za to, že som to napísala/povedala.

4.Zabúdam na dôležité veci.
Napríklad na to, že mi treba aj druhú náušnicu.Alebo, že pred odchodom z domu treba zhasnúť.Alebo, že treba zavrieť okno, keď spievam i will always love you...

5.Zmätok v dňoch.
V prvom bode spomínané.Mám dokonalý zmätok z dní, a keď si piatok mýlim so štvrtkom, som na tom až tak zle? Prosím povezdte nie, budem vás mať rada.To musí byť pre vás dostatočný dôvod na klamanie, alebo nie?


Teraz ma napadlo.Prečo sa tento blog volá catch your brain, pche, tá pravá to tak nazvala.Mala by som ho premenovať, čo sa asi nedá, na thisbloghaventgotbrain.

Ale nebola som celý tento čas tak vymletá, to nie.Napríklad sa mi darilo v tom, že som každý deň stihla autobus, že som si opravila známky. Že som sa postarala o triednu nástenku. Že som prekonala svoj rekord v hre. Že som nezjedla toko veľa sladkostí ako počas iných dní.(KLOP-KLOP) Že som opravila dvere svojej izby...držia doteraz...

Tento týždeň nebol ničím význačný.Vlastne dva týždne.Fuj na mňa! Idem sa hanbiť do kúta! Som nezodpovedný jedinec!Okrem toho, že ma skoro prizabili dvere od skrine, ktoré som tak šikovne zachytila, že buchli do poličky, na ktorej bol keramický anjel, sviečka a pod ňou nejaký tanier.Všetko sa rozbilo.Ešte aj tá sviečka sa mi rozskypala po celej izbe.Anjel sa rozbil dosť epicky.Prišiel len o hlavu.Nič iné nieje poškodené.A tak som dúfala, že mamka si nevšimne, že anjel má hlavu položenú pri nohách.
Všimla si to.
Fuj aký je tento článok krátky.
No musela som už niečo vytvoriť, lebo som na začiatku týždňa sama sebe sľúbila, že niečo už konečne musím spracovať na úroveň známky 4, t.j. dostatočnú.Na 4 to hádam je? Nie?

Ako bude vyzerať nasledujúci týždeň?
Danique 👑


Dočítania :)

Chválitebný týždeň

10. ledna 2015 v 22:59 | Baška
Zletela Brambora z postele,
tiahne na dlážku,
sníval sa jej čudný sen,
bola na porážku.
Preletela cez vzduch,
asi tridsať centov,
sadla tam na parketu,
asi fúka vietor.


Nie tak celkom úspešný básnický pokus o umelecké vysvetlenie, že dnešná noc bola bujará.Bujará v snoch.Dosť zvláštnych snoch.Veľmi akčných snoch.Veľmi aktívnych snoch.Celkom dosť ukňučaných snoch.Možno aj trošku divokých snoch.Nech už myslíte na čokoľvek, snívalo sa mi o tom, že zachraňujem psov.Neviem, prečo mám takéto dobročinné sny.Niežeby som za ne nebola rada, to som, ale potom nad tým strašne dlho uvažujem a niekedy počas takýchto snov utrpím aj zranenia, nie síce vážného charakteru.Jedná sa o také buchnutia hlavy o stenu, kopnutie o stenu či už pádu spomínaného v mojej ultra extra kvalitne spracovanej básničke hodnej aspoň hranolky s kečupom, keďže nie som básnik alebo človek, ktorý má dostatočne vyvinutý mozog na vytváranie takéhoto umenia.Iba mne príde, že sa dnes vyjadrujem nejak divne? To som len chcela poukázať na to, že tento týždeň nebol ani zlý ani dobrý.Pretože napriek úrazom počas spánku sa mi snívajú celkom milé sny.Nejakého psíka by som zachrániť aj chcela.

Dnešný týždeň bol veľmi veľmi veeeľmi (preháňam) spojený so školou a učením sa.Nielenže som sa učila zemepis, ktorý tak veľmi neznášam a najradšej by som sa na ňom zabila alebo aspoň skryla za peračník, ale aj vytvárala niečo, čo malo vyzerať ako poznámky z psychológie.Z piatich strán v učebnici sa vykľulo päť a pol strany v zošite.Bože, prečo ma tak tresceš? Niežeby som nemala psychológiu rada, mám ju veľmi rada, viac než rada.Mám k nej vzťah.Ale to sa nedá.Kto sa to má naučiť z hodiny na hodinu? A ako sa potom naučím ďalších 12 látok podobnej dĺžky na písomku? A najviac milujem, keď posledné dni v škole pred prázdninami, profesori hovoria "Budú prázdniny.Budete sa mať čas viac učiť.Preto som sa rozhodla, že vám dám spraviť aj projekt, lebo na to budete mať viac času.".You don't say.Áno, určite celé dni počas prázdnin myslím na školu a na to, či začnem robiť projekt alebo sa začnem učiť matiku, ktorú sa nikdy nenaučím.Áno, určite celé dni sedím nad knihami a nad projektami a hrám sa na vzornú žiačku, lebo sú prázdniny.Prázdniny pozostávajú z dvoch slov.Prázdny a dni.Prázdne dni.(Prepáčte, že vám to vysvetľujem akokeby ste boli hlúpi, ale musím vyliať svoje pocity)To znamená, že cez prázdniny nerobím nič, maximálne pozerám do blba a počítam vločky snehu.Povedzme si na rovinu, veľmi som sa v počítaní vločiek nenapočítala.A učiť som sa začala deň pred prázdninami a trvalo mi to asi hodinu.Čo nie je veľa.Takže sú tu tri možnosti.Buď som tak nesmierne inteligentná, že všeko viem, ale o tom dosť pochybujem.Alebo som natoľko sebavedomá, že si verím, že sa dokážem vynájsť.Alebo som dostatočne lenivá na to, aby som učeniu venovala viac ako hodinu svojho prázdninového času.Moja mamka by povedala, že možnosť tri je mi šitá na mieru.

Ďalej bol tento týždeň naplnený chodením do školy a pobytom v škole.Som prekvapená, že som to prežila v zdraví.Nielenže som šťastná, že z telesnej mi vychádza presná dvojka, na to aká som kyľavá v športoch a celkovo v pohybe ale dvojka mi vychádza aj zo sloviny, z čoho som tiež dosť potešená, lebo dvojky mi stačia.To boli jedné z pozitív tohto týždňa.Ďalšie boli úspech na angličtine a pochvaly, pohľad na niekoho dokonalého, zastupované hodiny, dobré rozhovory, písanie tohto článku, sneh, dlhý spánok, dobré filmy, nákupy a poriadok v izbe.

Aj keď som na nervy, tento týždeň nebol zlý.Mohla by som ho zhodnotiť tiež na dvojku.Čo je na mňa dobré.

Tento článok je síce zhodnotenie týždňa, ale týždeň sa ešte nekončí.
Preto dúfam, že sa zajtrajšok nepokazí a mohol by zlepšiť známku dva na jedna, no nie?

Tak idem sa pobrať do perín.Som zvedavá, čo budem zachraňovať dnes.

Ahoj :)

Kam dál