Červen 2014

Dovolím si nesúhlasiť...

27. června 2014 v 13:26 | Baška
Na stromoch nerastie, ale nájdeme ju takmer na každom kroku.A ak nie samotnú originalitu, tak možnosť byť originálny.Tá možnosť sa nám naskytuje vždy a všade, ale niektorím je trápne byť originálom, keď predsa môžem byť tak dokonalý človek, ako je ten...*AKO JE TEN* → toto je veta, ktorá zabíja originalitu.Veta, ktorá posiela ľudí rovnakým smerom.Veta, pri ktorej už nemôžme tak celkom tvrdiť, že každý je jedinečný.Dnešná doba je tak "originálna", že ka má jedna známejšia osoba ten taký malý ruksačik, tak o deň to už majú všetky osoby, čo chcú byť "známe".Tá osoba je známa tým, že je v jednej spoločnosti originálna, a tá spoločnosť jej to kazí a ubíja originalitu.Prečo si nenájdeme niečo nové?Sme leniví alebo nemáme fantáziu?
Be a voice, not an echo.

Už len týždeň! *-*

22. června 2014 v 8:01 | Baška
... a Adios Amigos na dlhé časy ...
V septembri ma čaká dosť veľa vecí :/
-STREDNÁ
-zoznamovanie s novými spolužiakmi
-vzájomné oťukávanie a padanie si do očí
-nové predmety
-zvykanie si
Držte mi palce, lebo už teraz sa bojím :D

Ale ešte neskončil jún a ja už som na septembri :D

! PRÁZDNINY !
tešíte sa? :) Ja veľmi, keďže ma čaká, dúfam, pohodové leto.
Bazénik na záhrade sa už pripravuje, dovolenka na Slovensku objednaná, zásoby nanukov ešte niesu, lebo pri mne by dlho nevydržali ;) , kamaráti pripravení :D

Všetko vyzerá tak strašne pohodovo že? :D
Nieje :)
Rozhodla som sa chudnúť ! :D
Či to vzdám už na začiatku alebo sa konečne premôžem, to sa ešte uvidí :D


ENJOY THIS SUMMER

Žeby naše druhé JA? :)

22. června 2014 v 7:47 | Baška
To, čo mne niekedy hovorí v mojej hlave, je niekedy úplný opak toho, čo by som spravila ja.A veľakrát sa mi potvrdilo, že väčšinou ten opak bol správnym rozhodnutím.Niekedy mám tých hlasov v hlave veľmi veľa a neviem sa rozhodnúť.Vždy však dám na ten, ktorý najviac "kričí" :D alebo sa rozhodnem bez hlasov (to však hneď na to oľutujem).
Predstavte si, že odpovedáte v škole.Učiteľ vám položí ťažkú otázku.A vy si neviete vybrať z dvoch odpovedí.Vy by ste povedali X a hlas v hlave by povedal Y.Ale ľudia uprednostňujú seba a tak povedia X.ÁÁ, je to zle.Na to Vám do hlavy udrie veta "to som si myslel/a.." myslieť a povedať je niečo iné ;)
Nejak viac neviem, čo písať k tejto téme :D Mám rozpracované iné články a tento bol spísaný úplne na rýchlo :)

Píšem Vám,

9. června 2014 v 17:18 | Baška
...lebo chcem.
Aj keď možno nechcete vy, chcem to ja.Niekedy treba veci robiť, aj keď ich iní nechcú, lebo im možno dôjde, až keď to prečítajú.O čom Vám chcem napísať? Sama neviem.Ako budeme písať tieto slová, na niečom sa zastavím, a tam to začne.Bašine litánie.Prečo každý krúti nosom nad dlhými textmi? Prečo sa nikomu nechce čítať dlhé texty? Veď práve v tých dlhých textoch máme možnosť hľadať skryté tajomstvá medzi riadkami.Každý obľubuje krátke texty, pretože tam je pointa napísaná hneď.Až na mottá a citáty.Tam tiež treba rozmýšľať.Niektorí však nepochopia pravú pointu citátu.Ale tu je to už o predstavivosti a trošku aj logike.Logika ťa dovedie z bodu A do bodu B, ale predstavivosť ťa dovedie všade.(Einstein)
Niekedy je lepšie prejsť si cestou, ako sa dostať hneď tam, kam chcem.Počas tej "cesty" sa môžem veľa naučiť.Veľa učenia však tiež škodí.Nielen vďaka učeniu, dokáže byť človek múdry.Ak chceš byť múdrym, nauč sa rozumne spytovať, pozorne počúvať, pokojne odpovedať, a keď nemáš čo povedať, prestaň hovoriť.(Lavater) A o to ide.Niekto viac hovorí, ako povie.Viete aký je v tom rozdiel? Myslím, že ak sa zamyslíte, prídete na to sami :) Mám pocit, že tento list je už dosť dlhý :) Niekomu sa to možno ani nechce čítať, ale aj za to, že ste došli až sem, vám ďakujem ♥ :D
My heart is perfect

Koniec je nový začiatok

8. června 2014 v 14:46 | Baška
Po každej noci nasleduje nový deň, každý koniec je len novým začiatkom, už viem...(Kali♥)

Táto veta ma sprevádza už dlhú dobu a považujem ju za svoje motto.Vždy som to brala pozitívne, a tak je to aj teraz.Končím deviaty ročník.Mám nervy.Som nervózna.Je mi smutno, ešte som ani neskončila.Nadávam na školu.Milujem tú školu.Neznášam ju.


Vlastne, môžem tvrdiť ako veľmi ju nenávidím, ale pravda je opak.Tú školu som si obľúbila.Dala mi všetko, čo mohla dať.Dala to starším, dáva to mladším.A zásoby jej nedochádzajú.Najviac však milujem svoju triedu.Sme v nej síce všetci mierne až mierne dosť pripečení, ale to k tomu patrí.Na začiatku deviatky som sa tešila, že konečne končím.Teraz sa však bojím.Bojím sa tých nových vecí na novej škole, bojím sa, že mojich exotov už neuvidím, a bojím sa pocitu byť opäť prváčka, t.j. patriť medzi najmladších...24. máme rozlúčku.Nechápem načo...Veď my neumierame, my len pokračujeme.Končíme a opäť začíname.Nechcem sa lúčiť, nechcem odísť a zároveň tak veľmi chcem.Mám zmiešané pocity.Ale myslím si, že treba prenechať štafetu "starších" mladším a nám, najstarším, prenechať štafetu "blízkej dospelosti" :)

Taký ten pocit, keď stretneš niekoho nového...

4. června 2014 v 16:40 | Baška
Mám ten pocit práve teraz ! :) A som zaň strašne šťastná :) Spoznala som chlapca, síce o dva roky mladšieho, ale to je uplne jedno, s ktorým môžem kecať aj o zrnku ryže a bude to dokonalá konverzácia :D
A práve tento chalan ma inšpiroval k tomu, aby som napísala tento článok.
Dlho, už od pondelka, som rozmýšľala o akom pocite tu vlastne napíšem.


Taký ten pocit, keď stretneš niekoho nového...
Najprv máš obavy, keď ho vidíš, že čo bude (máš však prvý dojem)...Neskôr sa zoznámite...Potom sa začnete baviť...A v tomto momente sa buď tvoj dojem potvrdí alebo zmení...A verte ľudia tomu, že vždy je prvý dojem ten správny :)
A ak sa vám to nezdá, čas to vždy ukáže :)
Neviem, čo viac písať, pretože táto téma týždňa mi veľmi nesadla :D
Nakoniec vám chcem popriať pekne strávené tieto horúce dni :)