No ordinary day

19. srpna 2014 v 18:56 | Baška
Vítam ťa pozemšťaň, pri ďalšej trápnej miešanine nálad a stavov zo života 15-ročnej rebelujúcej trapky.

Nechaj sa vniesť do srdcervúceho a miestami prehnane debilného deja, vďaka Baške, už spomínanej trapke.

O ôsmej som vstala, zrejme hore riťou, alebo ľavou nohou lebo pravú som mala zaseknutú niekde medzi perinou a vankúšom, pretože nikdy nespím v polohe ako spia normálni ľudia.A vraj, že dievčatá sú najkrajšie keď spia.Ha!Zase odrb roka.
O pol deviatej som márne prehľadávala celý dom a hľadala niečo jedlé.Hlavne, že máme 12 bravčových paštét a 10 trojdňových rohlíkov.Ani jedno z toho som nemala chuť jesť ani otvárať.Tak trošku ďalej v chladničke, za mrkvou, vajíčkami a červenou kapustou na obed som našla jogurt, ktorý bol ešte v záruke (ThanksGod).Raňajky ako lusk.Trošku ma rozveselili profesionáli a potom mi tú dobrú náladu skazila mamička.
"Veci do práčky, zo sušiaka do skrine, vynes smeti, umy riad, zrob si jesť, keď prídem budeš strihať stromček."
No diky.
Všetko som splnila.Samozrejme, aj keby sa to tu lesklo a nebolo tu jednej omrvinky, špinky, vlasov, samozrejme mojich, tak je tu bordel ako po výbuchu.
A vtedy ste mohli sledovať premenu flegmatika na cholerika v priamom prenose.
Moje nervy síce nepresahovali hranicu normálnych nervov, ale moja pokojná nálada bola hlboko v p..preč.
Hlasnejším hlasom som mame povedala, že ak je tu bordel, nech si všetko urobí ona, lebo keď ona urobí to isté, čo ja, je tu vždy poriadok.Iba keď to urobím ja, je bordel a som tá najnešikovnejšia a najlenivejšia.
Proste vďaka ako sa patrí.
Prišla domov, zavolala ma von.
"Nájdi si nožnice a choď ten strom nejak zostrihať, do nejakého pekného tvaru..."
Jej rozkaz je mi prianím, aby všetko bolo ok a ja som nemusela opäť počúvať blbé reči a narážky.
Pred pohľadmi okoloidúcich som sa snažila strom zostrihať do tvaru, ktorý by bol vhodný.
Hotovo.
Prišla mama.
"Celkom pekne."
A vtom zaznel potlesk, cez ktorý sa predierala skladba Hallelujah a z toho stromu vyskočil Chris Powel a povedal "Bola si vybraná z veľkého počtu adeptov, aby ťa pochválila vlastná mama!"
(OMFG)
A moja milá odpoveď na maminu reakciu bola: "Ja viem." :D
Takže potlesk v tom momente prestal, hudba sa vypla a Chris Powel sa opäť vrátil do stromu :D (Prečo práve Chris?)
Môj život opäť nadobúda zmysel.
Až dokým sa nedostaneme do obývačky.Na stolíku bol položený papierik od Horalky.No bože.Zhrešila som, že som ho tam nechala.
Potom so už povedala, že dobre, že ho upracem a nechajme to tak.Rozhodla som sa ísť niečo kresliť.Prišla som to ukázať mame a pochválila ma.
Wat? 2 pochvaly za deň? Prekračujeme medze normálu?Áno, prekračujeme!
Odtvedy si žijem a vediem si dobre.
Ako sa máte vy?
Aj vás takto trápia rodičia, že všetko kritizujú?




Bye.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Markéta Markéta | Web | 19. srpna 2014 v 19:11 | Reagovat

Ahoj :) máš u mě hodnocení svého blogu

2 Musiclover Musiclover | Web | 20. srpna 2014 v 8:45 | Reagovat

Ahoj nominovala jsem tě do tagu http://musicdiary.blog.cz/1408/tag-liebster-award a byla bych ráda kdybys ho splnila :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama