Listopad 2014

Predvianočná atmosféra alebo ako ide život na sáčkových polievkach

30. listopadu 2014 v 13:36 | Baška
Vitajte drahí prítomní pri opäť a zas ďalšom článku.Neviem, vôbec neviem, kedy tento článok uzrie svetlo sveta, vlastne kedy sa jeho autorke v hlave zhmýri dostatočné množstvo nápadov na to, aby mal tento článok nejakú schopnú formu a obsah.Kým som sa doťukala svojim tačpedom na túto stránku, asi za každým druhým ťuknutím som len tak neohrabane pozerala do notebooku ako v hypnóze.A potom som sa prebrala a dvakrát ťukla opäť.Až som sa konečne dostala tu, a môžem vám opäť niečo napísať z môjho života.
Me, now🙋

Optimizmus bez hraníc či pesimizmus s hranicami?

27. listopadu 2014 v 20:09 | Baška
Dobrý deň.(oficiálnypozdrav)

Nevravím, že moje vlastnosti, správanie a všetko okolo toho je dokonalé, ale toto nieje normálne.Uistila som sa, že veta ľuďom nikdy nevyhovieš, je veľmi pravdivá.
Kedysi som bola pesmistická.Taká, že som na všetko, každú situáciu, reagovala "a čo bude, keď to dopadne zle?" aj keď pravdepodobnosť, že to dopadne zle bola nulová.Na všetko som myslela v negatívnom svetle, nikdy som si nepovedala, že som dobrá.
A všetci naokolo hučali, že prečo som vždy taká smutná, taká negatívne naladená, taká polomŕtva.Ja som to ignorovala a ďalej si žila svoj depressivelife.Vlastne ani tak depresívny nebol.Vlastne vtedy mali všetci depresie, lebo to bolo v móde.A bolo in byť ultra emo ufo.Bolo veľmi moderné si rezať ruky.Bolo cool písať na facebook statusy o neopätovanej láske aj keď nebola.Ja som to nerobila.Ale môj život bol nudný a pesimistický.Bolo to tým, že som vstupovala do puberty či mi normálne preplo v hlave?

What for?

Prešlo pár rokov.


Život sa zmenil.Moje správanie,vlastnosti,názory sa zmenili a ja som začala byť optimistickejšia a optimistickejšia.Začala som sama seba chváliť, začali ma chváliť ostatní a ja som začala presadzovať subjektívne názory a názory ostatných mi boli viac než ukradnuté.Každý deň si poviem, dnešok bude dobrý, a ono to fakt funguje.Keď sa všetci v triede boja toho, že príde profesorka do triedy a drbne nám písomku, v tom prídem ja, a poviem ľudia uvedomte sa, nič nebude.A potom som opäť veľmi optimistická.To isté platí doma.Keď vysvetľujem rodičom, že vážne sa nemám čo učiť, lebo cítim, že určite ma nikto z ničoho nevyvolá a nebude z ničoho písomka, tak je to ako keď hučím do steny.Môžem si hovoriť, čo chcem, môžem byť aj milá, nepomôže to.Dostanem len pár viet o tom, že mám byť realista a rátať so všetkým.Pche.Nechcem také.Neplatí to však len pri škole.Aj keď tento príklad dávam všade, kde sa príklad dať dá, lebo škola sa mi tak vryla do života, že koniec.Ďalším príkladom je, keď je niekto smutný a ja ho mám utešovať.Ja, plná optimizmu, že všetko bude fajn a dotyčný s opačnými vetou, nič nebude fajn.A teď babo raď!Radšej si budem predstavovať svet ružový než čierny alebo priesvitný.

Create it
Nieje to až také zlé byť optimistom, aj keď sa to nie vždy vypláca a často je optimista sklamaný.Je lepšie byť optimistom bez hraníc a predstavovať si všetko všetučko ružové alebo byť pesimistom s hranicami, že všetko je hrozné, ale nie zas až tak všetko? (dúfam, že chápete moju logiku)

A inak ako sa máte? :) Ako žijete? Ste optimisti, pesimisti, či realisti? :)
Vyjadrite všetko čo chcete v komentároch :)
čau.


Jeseň /TAG/

23. listopadu 2014 v 18:20 | Baška
Vítam vás pri ďalšom TAGu, ktorý bude tentokrát zameraný na jeseň :) Nominovaná som bola od ZJEV, takže sa pozrite ja na jej blog ;)

Poďme na otázky a odpovede! :)

1.Oblíbený podzimní outfit?
Rifle, tričko, mikina, bunda, tenisky :3

2.Nejoblíbenejší bublanina?
Žiadna :D

3.Svetr/mikina, který/á je na podzim pro tebe nejpohodlnější?
Obe :)

4.Oblíbený podzimní produkt na rty?
Žiaden :D všetko zlížem :D :D

5.Písnička, která vystihuje podle tvého podzim?
Dominika Mirgová - poslednýkrát :)

6.Nejoblíbenejší příchuť čaje?
Ovocná!♥

7.Piješ na podzim raději horkou čokoládu, kafe a nebo teplou šťávu/vodu?
Horkou čokoládu:3

8.Jaké ovoce by jsi si dala do koktejlu?
Jahody, čučoriedky, marhule, broskyne, všetko :D :D

9.Tvá typická snídane?
Jogurt.

10.Máš podzim rada?
Veľmi:)

Ja tentokrát nenominujem nikoho :) Kto tento TAG spraviť chce, je nominovaný :)

Načo byť smutný, keď môžeš byť šťastný?

21. listopadu 2014 v 16:14 | Baška
Hi again :)
Cestou zo školy som si viac ako obvykle už dlhšiu dobu všímala ľudí, čo okolo mňa prechádzali.To nieje zas tá podstatná informácia.Podstatná informácia je tá, že skoro každý mal v tvári niečo, čo nevyzeralo práve najlepšie.Nie, nebol to zlý make-up ani piercingy na každom milimetríku tváre.To nie.Ale každý z nich mal v tvári buď otrávenosť z dňa, kyslosť, hnev či smútok.Ani jeden úsmev!Pýtala som sa samej seba, či som normálna ísť s úsmevom na tvári.Nemyslím to teraz tak, že chodím po ulici usmievavá, ale raz za čas sa predsa na tej ceste zo školy usmejem, či nie? Som normálna?
Opäť sa dostávam k svojej obľúbenej téme, cesta autobusom.Tam opäť nič, len kyslé ksichty.

A pozor!Otvorili sa autobusové dvere a vošli dve malé deti, s rodičmi.Mohli mať okolo 5 rokov, samozrejme tie deti.Oni, boli to chlapci, priniesli takú energiu do toho autobusu, že som im mala chuť ďakovať.Nemali závažné problémy, riešili obrázky vo svojej (asi) omaľovánke a smiali sa z toho.Po tých masakrálne kyslých a otrávených ksichtoch mi tento smiech padol celkom fajn.

Caitlin B Hanley''s Photos - tralalala.

Začala som sa z nich smiať, pretože ich výbuchy na celý autobus boli neskutočné.Viem, píšem o dvoch malých chlapcoch v autobuse, ktorí sa smiali.Znie to absurdne,divne,že som blázon, no čo, možno som.Ale byť bláznom kvôli tomu, že ma poteší detský smiech? Nie, to nieje na získanie ocenenia Blázon týždňa.Možno mám iba radšej smiech ako znudenosť a smútok.Veď kto nie, že?

Ale prečo je toľko smutných ľudí?Veď je piatok, koniec školy, každý ide domov, ide do ulíc, každý môže zajtra dlhšie spať, každý sa môže opiť, ak chce...Prečo sa potom tvária, že ich práve stretla Lochneská príšera, že ich zjedol ten veľký červený pes z Minimaxu alebo ich poslali na relaxačný pobyt na Luník 9?Ja som tomu fakt nechápala..Si smutný?Je to z nejakého tohto dôvodu?Asi nie.

Chápem, že nie každý musí mať svoj deň, ale je toľko maličkostí, ktoré nám ho dokážu zlepšiť.Toľko jednoduchých vecí, ktoré nás dokážu potešiť.Ale my to buď nevieme odceniť alebo to ignorujeme.

Always Loving Life

Uvedomujeme si, že prichádza mesiac, ktorý je plný radosti?
To chceme vážne chodiť s nadutými lícami, pokrčeným obočím a zachmúrení?
NIE, NECHCEME!
Nemyslíte, že viec ľudí môžete obdarovať svojim úsmevom ako zachmúrenou tvárou?
Poďme sa usmievať :)

LETS.GO💭

Kratší článok na povzbudenie :)
Majte sa krásne!:)

Exkurzia mojou izbou.

16. listopadu 2014 v 22:20 | Baška
Welcome everybody.
Všimli ste si nový design?Začnem tento článok touto témou.Chcela som nejaký taký, ktorý by človeka zahrial pri srdiečku pri pohľade naň.A čo iné zahreje pri srdiečku viac, než zima a Vianoce?To je zaujímavé však? Spravila som to tak, že to hreje pri srdiečku mňa :D či aj vás, to môžete napísať :)

Rozhodla som sa napísať nejakú pomôcku na angličtinu.Máme totiž napísať slohovú prácu o svojej izbe.No nieje to skvelé?

Môj zrak blúdi po izbe a padol na fľašu s vodou.Voda červenej farby, s príchuťou hrozna plávala vo fľaši s dosť zničenou etiketou.A teraz fakt.Videli ste už vodu plávať?Jedine voda v sáčku (slovo sáčok nieje spisovné, máme používať mikroténové vrecúško) plávajúca na vode je plávajúca voda.Toto si dám patentovať.

Ďalej môj zrak padol na moju plagátmi polepenú stenu.Mám tam veľa plagátov spevákov a skupín, čo som od nich v živote žiadnu pesničku nepočula :D :D Ale tie plagáty sa mi natoľko páčili, že som bola rozhodnutá prikvačiť ich na tú stenu hoc aj žuvačkami.

Ďalej môj zrak prebodával skrine.Mám tu tri skrine, z toho dve sú preplnené mojim oblečeníma praskajú vo švýkoch.V tej tretej je všetko možné.Od žehličky na vlasy, cez nepotrebné učebnice, gitaru, cédečká až po kabáty mojej mamky.Jediný dôvod existencie tejto skrine je obrovské zrkadlo tiahnúce sa cez celú skrinu.

Z neba mi do izby taktiež spadol aj počítač, ktorý nefunguje už dosť dlhé roky.A ktorý si už nikto v mojej rodine nevšíma, ale keď príde niekto cudzí do mojej izby, pýta sa či ho nezapnem.Nie, nezapnem.Ja by som ho aj zapla, len on je na invalidnom dôchodku.Ak by ste raz prišli do mojej izby, čistou náhodou, nepýtajte sa naň.

Taktiež tu mám svoju lásku.Najväčšiu lásku, s ktorou som v dlhodobom vzťahu.Moja posteľ.To síce nieje celoživotná láska, ale je to dočasná láska spolu s obliečkami na ktorých sú lienky a macíky.Je to také na osem rokov, ale mne už ťahá na dvojnásobok.

Ak by ste vošli do mojej izby, určite by ste si všimli aj fotky mého mládí.Sú vystavené v strede steny a je ich tam asi 8.Niesom na všetky pyšná, lebo na jednej som napríklad v úplne načuchraných ružových šatách.Pche.Fuj.

Taktiež si nezabudnite všimnúť aj glóbus, na ktorom je parochňa, na ktorej je klobúk.Glóbus sa dá totižto využiť aj ako podstavec na klobúky.Nie len ako zmenšená zemeguľa na zemepise.

Potom v mojej izbe nieje nič veľmi zaujímavé.


Niečo by sa predsalen našlo.Je to čiernozlaté klbko spinkajúce na mojej posteli.Moja láska.Môj psík.Moja malá sviňka, ktorá ma dosť často neznáša, lebo mu robím nervy.Ale je jasné, že je to láska :D

Odo mňa na teraz všetko.Majte sa krásne a píšte básne :)

O blogu /TAG/

16. listopadu 2014 v 8:42 | Baška
Máš spřátelené blogy? Pokud ano, kolik?
Mám, 6:)

Kolik za den navštívíš blogů?
Asi 5-6 :) No nebudem klamať, niekedy ani jeden :D

Jaké blogy navštevuješ nejradeji?
Najradšej mám blogy, kde sa dá aj zasmiať.

Jaká blogerka se v komentářích často rozepisuje a píše k tématu?
Cumelka, Narween Black a bloger WOMM :) ďakujem

Jaká blogerka tě navštevuje nejčasteji?
Asi Cumelka? :D

Jak často jsi na blogu?
Každý deň sa pozriem, čo je nové :D

Jak často přidáváš články?
Raz-dvakrát do týždňa.

Máš radši delší nebo kratší články?
Nezáleží na dĺžke článku :)

Ako dlho bloguješ?
pol roka

Kolikáty máš blog?
Fúha, neviem asi 4. :D

-ďakujem za nomináciu od Kiki, a ďalej nominujem - Katherine,GT,Zjev:)

Šťastie a úspech nezáleží na podmienkach, ale na našich rozhodnutiach.

4. listopadu 2014 v 20:20 | Baška
Zas a znova ahoj.
Opäť a zas som na názov článku použila niečo ako citát.Neviem prečo, ale keď už niečo takto hlbokozamýšľajúce, tak jedine v citátoch a mottách.

Rozhodla som sa napísať niečo, kde sa zamyslím ja, a možno trošku prinútim zamyslieť sa aj vás a potom mi hodiť nejaký komentík (nenápadne naznačujem, že ten koment tam fakt chcem a poteší ma :D :D /dankešn/ )

A čo je témou tohoto už teraz nudného článku?

ROZHODNUTIA.

Prečo som si vybrala túto tému?
Pretože za 1. som videla nejaký citát (again), a veľmi sa mi zapáčil.Za 2.s rozhodnutiami sa stretávame každý deň, no niekedy si to vôbec neuvedomujeme.Za 3.chcela som napísať niečo múdre.

Spomínaný citát:Ak stojíš pred dvoma rozhodnutiami a nevieš si rady, jednoducho si hoď mincou. Nie preto, že to vyrieši otázku za teba, ale pre ten moment kým je minca vo vzduchu a ty odrazu vieš, v ktorú možnosť dúfaš.

Do prkínka dubovýho, prečo je to tak pravdivé? Nikdy ma také niečo nenapadlo, ale keď si to vezmete a zamyslíte sa nad tým, tak vždy keď robíte niečo, čo má rozhodnúť o tom, čo si vyberiete, vždy vám napadne myšlienka, že pre čo z tých možností by ste boli radi.U mňa to tak bolo napríklad s výberom školy.Zdravotná či pedagogická.A teraz som sa každého pýtala na názor.Vždy som si myslela ach človek, buď taký milostivý, a povedz, že pedagogická je najviac super výber.A keď niekto povedal, že zdravotná, mala som chuť mu vyliať na hlavu asfalt.

Ako som už spomínala, každý deň stojíme pred malými, či veľkými rozhodnutiami.Mnoho z nich, si ani len neuvedomujeme a viac menej rozhodnutie len tak odflákneme.No podľa mňa by sme sa nad každým rozhodnutím mali poriadne zamyslieť.Aj nad tým, čo budeme raňajkovať.Či to budú zdravé cereálie alebo zemiakový šalát s rezňom (ble).Neberte to teraz tak, že som zástancom zdravej výživy, to teda nie.Ale zas ani že sa stravujem výlučne nezdravo.Iba rezne a zemiakový šalát mi nieje veľmi sympatický.

Aj toto rozhodnutie je rozhodnutie.Ďalšie rozhodnutia, pred ktorými stojíme skoro každý deň sú, čo si oblečieme.
Vážne, ísť v zimušnom overale alebo v plavkách v 17°C?

Alebo to, či nastúpite do úplne pretisknutého autobusu (môj obľúbený príklad), alebo počkáte na ďalší, čo bude nakoniec ešte viac pretisknutý.

A tie také podľa mňa väčšie rozhodnutia sú, že či ľuďom niečo poviem alebo pomlčím a nechám si to pre seba.
Alebo, či budem tomuto človeku dôverovať alebo nebudem.
Alebo, či budem k tejto osobe milá alebo protivná.
Alebo, či zajtrajšok prežijem plnohodnotnejšie ako dnešok.
To ale zasa už rozhodnutie veľmi nieje.To je skôr už samotný čin.Pretože po rozhodnutiach nasledujú činy.

Uvedomujete si svoje denné rozhodnutia? :)


Moja maličkosť ide chytať záchvaty smiechu na Profesionáloch, majte sa krásne a píšte básne :D
Oh yes

What i think about these days...

2. listopadu 2014 v 18:43 | Baška
Vitajte milí človiečikovia, čo ste sa doklikali až sem.
Pointa tohto článku je taká, že vám zreferujem, čo sa stalo za posledných pár dní a ako som prežila dušičkové obdobie.
Všetko bude spísané v krátkych vetách.Aspoň väčšina.

Celé toto krásne jesenné počasie počúvam dookola jednu pesničku a to Čerešne od Zoči Voči.
Chytilo ma vytváranie gifov na GIFYO.Je to sranda.(Ak nepočítame množstvo úchylov a zakomplexovaných chlapcov, ktorí vám píšu či nechcete vidieť, veď viete čo)
Na cintoríne som bola každý jeden deň od začiatku prázdnin až po dnešok.Fakt deprimujúce, ale spomenúť si treba.Nikdy si pri odchode na cintorín nezabúdajte zapaľovač alebo niečo okrem zápaliek, lebo zápalky, to sú diablov výmysel.Ešte teraz mám ohorené prsty.
Nevidela som ani jeden z tej hromady filmov, čo som chcela za toto obdobie pozerať.Jediné, čo som videla bol koniec Ducha.To bola taká blbosť, a môže to byť neviem ako romantické, je to hovadina.Odpustite mi, drahí milovníci Demi a Patricka, že niesom schopná súhlasiť s vašimi veľmi pozitívnymi názormi, ale moja bezcitnosť sa v tomto nezaprie.
Zajtra je škola.K tejto vete sa ďalej nemienim vyjadrovať.
Už týždeň si len tak bezdôvodne spievam buď už spomínanú pesničku, čo odomňa môže vyzerať trošku divne (som čisto hetero :D) alebo ľudovky.
Mám sklony k patriotizmu.Takto som sa vyhovorila, keď ma moja najlepšia kamarátka upozornila, že nemám tak veľmi používať nárečie.Vtedy padla moja výhovorka a bola som opäť upozornená, že to by som mala sklony z vlastenectvu a hovorila by som svojim materinským ľúbozvučným jazykom.Môj materinský jazyk ale pozostáva aj z nárečí a toto nárečie neustále používali moji starí rodičia, ta še to i na mne naľepelo./tak sa to aj na mňa nalepilo/
O mesiac a 9 dní oslávim narodeniny.Už vidím tú párty.Rodičia odídu z domu.Pozývam si tu asi 12 ľudí.Bude tu radler.Citrónový.Nakúpime zmrzlinu.Objednáme pizzu.Žiadne učenie.Párty do neskorých nočných až ranných hodín.
A teraz si to všetko znegujme.
Výsledok:Sedím doma v spoločnosti rodičov so zošitom v ruke a počúvam reči o tom, ako sa nič neučím.Zajedám rožok so syrom, maximálne volské oko a ako dezert si dám jablko.O pol deviatej sa zosypem v posteli a potom to už nechám na osud, v ktorý neverím.
Perfektné narodeniny že?
Ale čo už.
Potom už len dva roky budem čakať na svoju dospelosť a pôjdem sa opiť.
Každému hovorím, že sa v 18 pôjdem poriadne opiť.
Chcem totiž vedieť, či opitý človek tak zle vidí, alebo chodník sa hýbe.
Ďalšia vec, ktorá sa počas týchto dní udiala bolo to, že moja oranžová hriva sa premenila na hnedú so zlatým nádychom.
Dôvod: H2O.
Ďalšia vec, trošku divná je, že som začala pozerať kulinárske šou.A už toľko vecí chcem variť, ale moja mať ma nechce pustiť do kuchyne, kvôli jej estetickej stránke po varení.
To je všetko, čo sa v posledných dňoch udialo.Viem, nič zaujímavé to nieje.Viem, tento blog nieje považovaný za deníček.Vlastne je, lebo sa tu vykecávam už nejakých pár chvíľ.
Tak ja idem.
See you later.





Your Potato.