Optimizmus bez hraníc či pesimizmus s hranicami?

27. listopadu 2014 v 20:09 | Baška
Dobrý deň.(oficiálnypozdrav)

Nevravím, že moje vlastnosti, správanie a všetko okolo toho je dokonalé, ale toto nieje normálne.Uistila som sa, že veta ľuďom nikdy nevyhovieš, je veľmi pravdivá.
Kedysi som bola pesmistická.Taká, že som na všetko, každú situáciu, reagovala "a čo bude, keď to dopadne zle?" aj keď pravdepodobnosť, že to dopadne zle bola nulová.Na všetko som myslela v negatívnom svetle, nikdy som si nepovedala, že som dobrá.
A všetci naokolo hučali, že prečo som vždy taká smutná, taká negatívne naladená, taká polomŕtva.Ja som to ignorovala a ďalej si žila svoj depressivelife.Vlastne ani tak depresívny nebol.Vlastne vtedy mali všetci depresie, lebo to bolo v móde.A bolo in byť ultra emo ufo.Bolo veľmi moderné si rezať ruky.Bolo cool písať na facebook statusy o neopätovanej láske aj keď nebola.Ja som to nerobila.Ale môj život bol nudný a pesimistický.Bolo to tým, že som vstupovala do puberty či mi normálne preplo v hlave?

What for?

Prešlo pár rokov.


Život sa zmenil.Moje správanie,vlastnosti,názory sa zmenili a ja som začala byť optimistickejšia a optimistickejšia.Začala som sama seba chváliť, začali ma chváliť ostatní a ja som začala presadzovať subjektívne názory a názory ostatných mi boli viac než ukradnuté.Každý deň si poviem, dnešok bude dobrý, a ono to fakt funguje.Keď sa všetci v triede boja toho, že príde profesorka do triedy a drbne nám písomku, v tom prídem ja, a poviem ľudia uvedomte sa, nič nebude.A potom som opäť veľmi optimistická.To isté platí doma.Keď vysvetľujem rodičom, že vážne sa nemám čo učiť, lebo cítim, že určite ma nikto z ničoho nevyvolá a nebude z ničoho písomka, tak je to ako keď hučím do steny.Môžem si hovoriť, čo chcem, môžem byť aj milá, nepomôže to.Dostanem len pár viet o tom, že mám byť realista a rátať so všetkým.Pche.Nechcem také.Neplatí to však len pri škole.Aj keď tento príklad dávam všade, kde sa príklad dať dá, lebo škola sa mi tak vryla do života, že koniec.Ďalším príkladom je, keď je niekto smutný a ja ho mám utešovať.Ja, plná optimizmu, že všetko bude fajn a dotyčný s opačnými vetou, nič nebude fajn.A teď babo raď!Radšej si budem predstavovať svet ružový než čierny alebo priesvitný.

Create it
Nieje to až také zlé byť optimistom, aj keď sa to nie vždy vypláca a často je optimista sklamaný.Je lepšie byť optimistom bez hraníc a predstavovať si všetko všetučko ružové alebo byť pesimistom s hranicami, že všetko je hrozné, ale nie zas až tak všetko? (dúfam, že chápete moju logiku)

A inak ako sa máte? :) Ako žijete? Ste optimisti, pesimisti, či realisti? :)
Vyjadrite všetko čo chcete v komentároch :)
čau.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 CuMelKaa CuMelKaa | Web | 29. listopadu 2014 v 14:54 | Reagovat

Jsem rada ze te ta pesimisticka strana emo opusitla a ze si zacala ymslet oprimisticky, jent ak dal,...myslim si ze cim stastnejsi, oprimistictejsi a veselejsi clovek je..tim lip mu je na svete no ne? =) necitis se lip? =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama