Leden 2015

Polrok prebehol ako Usain Bolt

31. ledna 2015 v 19:55 | Baška
Včerajšok sa stal pre mnohých študujúcich smrteľníkov dňom, kedy vo väčšine domácností horelo.Nehorela však celá domácnosť, ale len jedna pľuhavá listina.A možno nehorelo ani v toľkých domácnostiach, pokiaľ samozrejme nemáte tenké nervové vlákna alebo vám je z toľkých pätiek blivno, tak ste to radšej spálili.Teraz som vás s tými päťkami nechcela uraziť.Niekomu môže liezť na nervy čistojednotkové vysvedčenie, pretože ten človek nechce byť až tak dokonalým.(Spamätaj sa závistlivá Brambora, čo to tu trepeš?!)

Ako ste obstáli Vy, drahí čitatelia tohto článku? :) Horelo vo vašej domácnosti alebo ste sa opili od radosti? :)

A teraz sa Vám pochválim ja.

Včera som inštitúciu určenú na vzdelávanie nenavštívila.Prečo? Dôvodom je stúpajúca chorobnosť študentov a profesorov.Výpisy známok sme dostali už v štvrtok a hneď nás aj vypustili z toho koterca.Moje známky boli prekvapivo celkom oukej.Ak by sa jedna poondiatá trojka zmenila na dvojku, bola by som vyznamenaná.Teraz som len prospela veľmi dobre.Niežeby ma to štvalo, ale štve ma to.Z čoho bola tá trojka? Z mojej tak veľmi obľúbenej matematiky.Fuj.Myslíte si, že sa v živote zaobídem bez usmerňovania zlomkov, počítania mocnín a kadejakých týchto vecí pre nadmerne inteligentných? Myslíte si, že sa bude o pár desiatok rokov, v budúcej modernej dobe, nakupovať nejako takto : "Dobrý deň, prosím si 8 na druhú deleno štyri mínus 8 rohlíkov." Pane Bože daj, nech sa takejto doby nikdy nedožijeme.Amen.

math and me



Preč od takejto hnusnej témy ako je matematika.Späť k téme známky.Okrem trojky mám na konte aj 6 dvoják a 7 jednotiek.Neviem prečo, ale necítim sa byť blbá ako po minulé roky, kedy som mala pocit, že som asi najviac dutý debil.
Ale teraz? Teraz sa cítim múdro.Pokiaľ samozrejme pochováme matematiku.

Ďalšia vec, ktorá je celkom dosť zvláštna je to, že asi rada chodím do školy.(Nemám teplotu)
Včera som sa celý deň prenudila a prefacebookovala.Radšej by som sedela v škole a vzdelávala sa.
Berte si zo mňa príklad :D

To je všetko, čo som vám chcela povedať.
Ste spokojní s týmto polrokom? Tešíte sa na nový polrok? Chcete sa zlepšiť v školských úspechoch? Či je vám to jedno? :)




Ahoj :)

Mozog nie je v dosahu....

24. ledna 2015 v 21:07 | Baška
Ľudia drahí, názov vám bohato stačí. Neviem čím to je.Či mojim vysokým vekom, dĺžkou vlasov, veľkosťou nohy alebo lenivosťou.Cítim sa byť pripečená, ba až totálne spálená.A prečo to tak cítim?Existuje hŕba dôvodov, ktoré to naznačujú.
Zde máte päť hlavných príčin toho, že môj mozog si vybehol na prechádzku na Mars a dátum svojho návratu mi nepovedal.


1.Nerozmýšľam.
Keď vyhodím lyžičku do koša namiesto kelímku od jogurtu.Alebo stojím pol hodiny na zastávke kvôli tomu, že namiesto soboty som v cestovnom poriadku hľadala autobusy v piatok.

2.Neviem začať, ukončiť článok.
Kým konečne nájdem správne slová, tak prejde dosť dlhý čas. Začnem niečo písať, no potom ma napadne niečo iné, čo sa mi nakoniec aj tak nepáči, a na to, čo som mala predtým už nedokážem prísť. Je to so mnou zlé.

3.Robím veci, ktoré o minútu ľutujem.
Napríklad napíšem/poviem pár ľuďom niečo, čo o minútu chcem vziať späť a preklínam sa za to, že som to napísala/povedala.

4.Zabúdam na dôležité veci.
Napríklad na to, že mi treba aj druhú náušnicu.Alebo, že pred odchodom z domu treba zhasnúť.Alebo, že treba zavrieť okno, keď spievam i will always love you...

5.Zmätok v dňoch.
V prvom bode spomínané.Mám dokonalý zmätok z dní, a keď si piatok mýlim so štvrtkom, som na tom až tak zle? Prosím povezdte nie, budem vás mať rada.To musí byť pre vás dostatočný dôvod na klamanie, alebo nie?


Teraz ma napadlo.Prečo sa tento blog volá catch your brain, pche, tá pravá to tak nazvala.Mala by som ho premenovať, čo sa asi nedá, na thisbloghaventgotbrain.

Ale nebola som celý tento čas tak vymletá, to nie.Napríklad sa mi darilo v tom, že som každý deň stihla autobus, že som si opravila známky. Že som sa postarala o triednu nástenku. Že som prekonala svoj rekord v hre. Že som nezjedla toko veľa sladkostí ako počas iných dní.(KLOP-KLOP) Že som opravila dvere svojej izby...držia doteraz...

Tento týždeň nebol ničím význačný.Vlastne dva týždne.Fuj na mňa! Idem sa hanbiť do kúta! Som nezodpovedný jedinec!Okrem toho, že ma skoro prizabili dvere od skrine, ktoré som tak šikovne zachytila, že buchli do poličky, na ktorej bol keramický anjel, sviečka a pod ňou nejaký tanier.Všetko sa rozbilo.Ešte aj tá sviečka sa mi rozskypala po celej izbe.Anjel sa rozbil dosť epicky.Prišiel len o hlavu.Nič iné nieje poškodené.A tak som dúfala, že mamka si nevšimne, že anjel má hlavu položenú pri nohách.
Všimla si to.
Fuj aký je tento článok krátky.
No musela som už niečo vytvoriť, lebo som na začiatku týždňa sama sebe sľúbila, že niečo už konečne musím spracovať na úroveň známky 4, t.j. dostatočnú.Na 4 to hádam je? Nie?

Ako bude vyzerať nasledujúci týždeň?
Danique 👑


Dočítania :)

Chválitebný týždeň

10. ledna 2015 v 22:59 | Baška
Zletela Brambora z postele,
tiahne na dlážku,
sníval sa jej čudný sen,
bola na porážku.
Preletela cez vzduch,
asi tridsať centov,
sadla tam na parketu,
asi fúka vietor.


Nie tak celkom úspešný básnický pokus o umelecké vysvetlenie, že dnešná noc bola bujará.Bujará v snoch.Dosť zvláštnych snoch.Veľmi akčných snoch.Veľmi aktívnych snoch.Celkom dosť ukňučaných snoch.Možno aj trošku divokých snoch.Nech už myslíte na čokoľvek, snívalo sa mi o tom, že zachraňujem psov.Neviem, prečo mám takéto dobročinné sny.Niežeby som za ne nebola rada, to som, ale potom nad tým strašne dlho uvažujem a niekedy počas takýchto snov utrpím aj zranenia, nie síce vážného charakteru.Jedná sa o také buchnutia hlavy o stenu, kopnutie o stenu či už pádu spomínaného v mojej ultra extra kvalitne spracovanej básničke hodnej aspoň hranolky s kečupom, keďže nie som básnik alebo človek, ktorý má dostatočne vyvinutý mozog na vytváranie takéhoto umenia.Iba mne príde, že sa dnes vyjadrujem nejak divne? To som len chcela poukázať na to, že tento týždeň nebol ani zlý ani dobrý.Pretože napriek úrazom počas spánku sa mi snívajú celkom milé sny.Nejakého psíka by som zachrániť aj chcela.

Dnešný týždeň bol veľmi veľmi veeeľmi (preháňam) spojený so školou a učením sa.Nielenže som sa učila zemepis, ktorý tak veľmi neznášam a najradšej by som sa na ňom zabila alebo aspoň skryla za peračník, ale aj vytvárala niečo, čo malo vyzerať ako poznámky z psychológie.Z piatich strán v učebnici sa vykľulo päť a pol strany v zošite.Bože, prečo ma tak tresceš? Niežeby som nemala psychológiu rada, mám ju veľmi rada, viac než rada.Mám k nej vzťah.Ale to sa nedá.Kto sa to má naučiť z hodiny na hodinu? A ako sa potom naučím ďalších 12 látok podobnej dĺžky na písomku? A najviac milujem, keď posledné dni v škole pred prázdninami, profesori hovoria "Budú prázdniny.Budete sa mať čas viac učiť.Preto som sa rozhodla, že vám dám spraviť aj projekt, lebo na to budete mať viac času.".You don't say.Áno, určite celé dni počas prázdnin myslím na školu a na to, či začnem robiť projekt alebo sa začnem učiť matiku, ktorú sa nikdy nenaučím.Áno, určite celé dni sedím nad knihami a nad projektami a hrám sa na vzornú žiačku, lebo sú prázdniny.Prázdniny pozostávajú z dvoch slov.Prázdny a dni.Prázdne dni.(Prepáčte, že vám to vysvetľujem akokeby ste boli hlúpi, ale musím vyliať svoje pocity)To znamená, že cez prázdniny nerobím nič, maximálne pozerám do blba a počítam vločky snehu.Povedzme si na rovinu, veľmi som sa v počítaní vločiek nenapočítala.A učiť som sa začala deň pred prázdninami a trvalo mi to asi hodinu.Čo nie je veľa.Takže sú tu tri možnosti.Buď som tak nesmierne inteligentná, že všeko viem, ale o tom dosť pochybujem.Alebo som natoľko sebavedomá, že si verím, že sa dokážem vynájsť.Alebo som dostatočne lenivá na to, aby som učeniu venovala viac ako hodinu svojho prázdninového času.Moja mamka by povedala, že možnosť tri je mi šitá na mieru.

Ďalej bol tento týždeň naplnený chodením do školy a pobytom v škole.Som prekvapená, že som to prežila v zdraví.Nielenže som šťastná, že z telesnej mi vychádza presná dvojka, na to aká som kyľavá v športoch a celkovo v pohybe ale dvojka mi vychádza aj zo sloviny, z čoho som tiež dosť potešená, lebo dvojky mi stačia.To boli jedné z pozitív tohto týždňa.Ďalšie boli úspech na angličtine a pochvaly, pohľad na niekoho dokonalého, zastupované hodiny, dobré rozhovory, písanie tohto článku, sneh, dlhý spánok, dobré filmy, nákupy a poriadok v izbe.

Aj keď som na nervy, tento týždeň nebol zlý.Mohla by som ho zhodnotiť tiež na dvojku.Čo je na mňa dobré.

Tento článok je síce zhodnotenie týždňa, ale týždeň sa ešte nekončí.
Preto dúfam, že sa zajtrajšok nepokazí a mohol by zlepšiť známku dva na jedna, no nie?

Tak idem sa pobrať do perín.Som zvedavá, čo budem zachraňovať dnes.

Ahoj :)

Atypický začiatok roka

4. ledna 2015 v 21:15 | Baška
Vítam Vás pri druhom článku v novom roku.Vítam Vás pri druhom hodnotiacom článku v novom roku.Vítam Vás pri prvom (?) plem-plem článku.Vítam Vás vo vetre myšlienok z hlavy šestnásťročného stvorenia rozmýšľajúceho, či začalo tento článok písať dobre.
Dnes je štvrtý deň nového roka.A pokiaľ mám byť úprimná, tak ak je veta "Ako na nový rok, tak po celý rok." pravdivá, tak sa rovno teraz môžem ísť zakopať do skleníka medzi paradajky a očakávať apokalypsu.
Prvý deň nového roka bol hektický.Každý sa s každým pohádal, hneď na to všetko bolo O.K., a potom sa zase všetci pohádali a dvojnásobne.Dojedali sa papanice zo Silvestra, ja som pol dňa prespala a predsa vzniklo množstvo konfliktov, týkajúcich sa odmetávaniu slivestrovského bordelu z ulice.
Druhý deň bol viacmenej tiež trošku retardovaný.Nielenže som zaspala, ale ešte som aj musela šprintovať, preháňam, ísť ako retardovaný tuleň po ľade na autobus.V ten deň som bola doma málo.Celý čas som trávila von, v tej hnusnej mrazivej zime, ktorú milujem (vážne).Bola výstraha pred veľkým vetrom a ja som sa vydala na poznávaciu prechádzku mestom.Prišla som domov a opäť nastala vadenica.Či som vraj normálna, že sa prechádzam v takomto počasí.Myslím, že toto pozná každý.
Tretí deň sa vyznačoval krutým zobudením.Ten hnusný pocit, keď vám do izby vletí máma, dvere sa rozletia a niekto s vami trasie, že rýchlo vstávajte.Aha.No dobre.Tak som so schmúreným ksichtom vstala a pustila sa do upratovania.Nakoniec som sa aj tak pohádala s mamou, pretože každú činnosť som robila nesprávne, blbo alebo pomaly.Proste som dostala označenie "nešikovná".
A dnešok? Dnešok mi opäť podrazil kolená.Normálne som sa tak nudila, že som išla stavať snehuliaka z toho mála snehu.No poobede, keď som si konečne vyhliadla svoju obeť, ktorá by bola ochotná ísť so mnou von ma zasiahla taká metelica, že až.Konečne som sa pozerala zime z očí do očí.A to doslova.Išla som oproti snehovej kalamite a všetko mi končilo v ksichte.Vyzerala som ako snežná žena brodiaca sa snehom na Sibíri.Zbytočné omietkovanie ksichtu.Fakt.
A zajtrajšok?Už teraz viem, čo bude.Zajtra sa veselo prebudím okolo desiatej a napapám sa.Potom sa veselo prehupnem do izby nad knihy a začnem sa učiť.Cítim sa vyčerpaná už teraz.Ale čo neurobím pre moju intelektuálnu stránku osobnosti.

A teraz mi povedzte.Platí už hore ↑ spomínaná veta? Prosím, napíšte, že nie.Nechcem počas tohto roku utrpieť psychickú ujmu už v januári.Október úplne stačí.

A vlastne teraz začínam uvažovať, či som zvolila vhodný názov.Atypický.Hmm.Podľa mňa takto začína každý rok.Len dokonca roka na to zabudneme.

Neviem, či som v novoročnom článku takt trošku neprehnala to "kvalitnejšie články" .Mne tento článok príde ako zoschnutá slivka plávajúca v kečupe.Tak neviem.Možno sa predsalen našla nejaká stratená duša, čo to prečítala :D

Dúfam, že na konci roka tento rok budem môcť zhodnotiť aspoň takto

Bad days but not bad life ..!














Baška

Happy New Year Darlings!

1. ledna 2015 v 0:01 | Baška
A opäť som tu! V plnom nasadení a v plnej sile! Kde som bola celý ten čas? Čo som robila? Trošku sa aj hanbím to povedať, pretože som nerobila nič dôležité.Nešla som za dobrovoľníčku do Afriky a ani nebojovala proti mimozemským silám.Ja som len sedela doma, počúvala Kaliho, jedla koláče a pozerala trápne rozprávky.Bola som lenivá Brambora, ktorá celý ten čas zabíjala zbytočnými vecami.Ale teraz som pripravená písať (možno) o čosi kvalitnejšie články, vytvárať (možno) krajšie dizajny blogu a hlavne (možno) aj viac navštevovať iné blogy.

Moja blogerská pauza bola z čisto technických dôvodov.Priečinok s nápadmi v mojej hlave zostal prázdny, preto som musela načerpať niečo nové. Ďalší dôvod bol ten, že sa mi nechcelo písať články a ako začínajúca blogerka som podľa seba zlyhávala. A preto nastal bod, v ktorom som povedala, že to tak byť nemôže.Že nemôžem písať články o mojich milovaných autobusoch a podobných prkotinách.Niežeby bol autobus prkotina, je to v podstate dosť potrebná a dôležitá vec v našom živote, čo si ani neuvedomujeme.Ale preč od dopravy a späť k téme.Za tie dni, čo tento blog odpočíval v pokoji a bol takpovediac mŕtvy, v jeho spánku ho vyrušovali (v dobrom slova zmysle) ľudkovia navštevujúci ho.Aj napriek mojej neaktivite, bolo pomerne veľké množstvo z Vás na ňom aktivných.A za to Vám ďakujem ! :)

No.Ale podstata tohto článku nespočíva v mojom vysvetľovaní a objasňovaní skutočnosti ani v opise dôležitosti autobusov v našich životoch a ani v ďakovaní (toto aj trošku hej).
Podstata tohto článku je opis, už môžem povedať, minulého roka.Rok 2014 zbehol ako voda.A nevravte mi, že nie.Aj keď tie posledné mesiace išli trošku pomalším tempom, začiatok a stred roka bol rýchly až nad moje sily.

Pripravila som zoznam vecí, čo som za tento rok stihla.Nech sa páči.
-prežitie polročného vysvedčenia
-založenie blogu
-úspešné zvládnutie monitoru
-úspešné zvládnutie talentových skúšok
-úspešné prijatie na strednú školu
-prežitie koncoročného vysvedčenia, na čele s trojkou z matematiky
-vykopanie diery na bazén
-vyčľapkávanie v bazéne
-účasť na diskotéke, kde bol Kali
-úspešné zvládnutie prvého dňa na novej škole
-založenie nových priateľstiev
-úspešné začlenenie sa do kolektívu
-prežitie plaveckého výcviku
-presvedčenie rodičov o mojej účasti na exkurzii v Londýne a v Paríži
-prežitie predvianočných nervov
-prežitie vianočných nervov
-prežitie Vianoc
-prežitie povianočných nervov
-nákup ponožiek na Vianoce
-prefarbenie sa na ryšavo
-naučenie sa celkom fajn upravovať fotky
-naučenie sa ovládať nastavenia blogu
-zjedenie horalky za 48 sekúnd
-ochutnanie Becherovky
-vypitie nespočetného množstva energetických nápojov
-zjedenie nespočetného množstva zmrzliny
-zjedenie nespočetného množstva syru
-nespočetné množstvo záchvatov smiechu

To je zatiaľ jediné, čo ma napadá.Určite je toho oveľa viac, ale toto je asi to najdôležitejšie.Áno, aj zjedenie horalky za 48 sekúnd je dôležité!

K čomu by som sa ešte mohla vyjadriť? Asi len k novému roku. Prajem si, aby bol aspoň taký dobrý ako rok 2014. Aby ste sa mali dobre aj vy.Vám, drahí blogeri, prajem vysokú aktivitu, veľa kvalitných článkov, veľa nápadov, veľa múdrych slov a hlavne veľa radosti z toho, že blog máte :) To je podľa mňa základ :)

❤

A tak milí prítomní, pozdvihnime poháre zdravej vody z vodovodu, pripijme si na úspešný nový rok a s radosťou si ho vychutnávajme.

Veľa zdaru v novom roku Vám zo ♥-čka praje






Baška