Březen 2015

Normálny článok. (žeby konečne?)

28. března 2015 v 16:07 | Baška
Ahoj obetavá duša, ktorá mala odvahu sa sem doklikať. Myslím, že moja blogerská činnosť sa čím ďalej, tým viac chýli k lepšiemu. Aspoň ja to takto pozorujem, neviem ako je to v skutočnosti. Či sú tie články čím ďalej, tým lepšie alebo píšem čím ďalej tým väčšie šity. No odhodlanie vo mne hlasno kričí, že chce niečo vytvoriť, tak som teda sadla za notebook a začala niečo písať.

Celý týždeň bolo veľmi horúco a vo mne už asi od novembra hmýri chuť žrať zmrzlinu na tony, hektolitre, kilometre, áre.Som veľký nanukojedač, zmrzlinojedač a zjem všetko studené.Moje zuby sú na to už dostatočne vycvičené a počas môjho spoločného života so zmrazenou vodou si navykli na chlad tak, že si tie zuby necítim už ani v teple.
Proste, mám stále chuť na zmrzlinu.
Niesom tehotná? Vo filmoch väčšinou dávajú taký príklad, že tehotné jedia zmrzlinu a uhorky.
Mohla by to byť celkom dobrá kombinácia, čo myslíte?
Nie mami, nie som tehotná.

Inak mám v poslednom čase strašnú chuť si vybehnúť s niekým normálnym a zároveň trošku pripečeným, na ktorom sa to aspoň nejak prejavuje, s niekým kto je tichý a zároveň nemá problém kričať, s niekým, s kým by som mohla pozorovať krásy našej krajiny a zároveň skúmať ekologickú situáciu v našich lesoch.

Tento týždeň mi preskočilo už asi že na ležiaca osmička percent. Rozhodla som sa si prefarbiť vlasy na blond. Dajte mi za to palec hore, aby som sa necítila na pi, ďakujem. Zajtra to idem zrealizovať. Prečo? Veľa ľudí mi hovorí, že blond je moja farba. Keď nebude, tak ich farba bude modrá.Pod očami.

Opäť mením dizajn blogu ako zmyslov zbavená. Ale myslím, že tento tu vydrží už tak týždeň. Pandička musela odísť naspäť do Tibetu.

Prišla som na to, že potrebujem hromadu oblečenia.Najradšej by som našla na chodníku aspoň 200 € a išla niekde do nejakého obchodu pomíňať to s radosťou. Mám síce skrine preplnené, ale aj tak mám pocit, že si nemám čo obliecť. Predsalen to o ženách môže byť pravda.
True😂
Môj odchod to the Paris and London sa blíži závratnou rýchlosťou a ja si to začínam uvedomovať.O mesiac si už budem spievať pod Eiffelovkou slovenskú hymnu s rukou na srdci.(celkom dosť divná predstava)

Nedarí sa mi viacero vecí.Nedarí sa mi čítať knihy na povinné čítanie, nedarí sa mi pamätať si ich obsah, nedarí sa mi urobiť si luxusne vyzerajúce a chutné mňamko, nedarí sa mi upiecť koláč, nedarí sa mi nalakovať si nechty s ľavou rukou, neviem si vytrhať obočie, nedarí sa mi dostať nápad ako vylepšiť svoju izbu.A mnoho iných.


tumblr.



Začína mi brutálne preskakovať a už dlhšie som udivená z práce v rádiu. Niekde v mojom podvedomí sa skrýval sen raz v ňom pracovať. Úplne by ma bavilo baviť ľudí cez éter rádia a pritom by sa nikto nekukal na môj ksicht.

A mojím ďalším snom je, že by chcela strašne veľa zvieratiek. Psíky, zajačiky, dajme tomu, že aj mačičky, ktoré celkom rada nemám, ale také malé mačiatka, nepohrdnem.

Get Your Own Cute Animal


Takýmto rozkošným zajačikom asi zakončím tento článok. Ďakujem za prečítanie a teším sa na Teba v ďalšej hatlanine :)



Maj sa :)





15 faktov o mne (volám z planéty Posteľ)

20. března 2015 v 18:41 | Baška
Sedím na posteli.
Slzy mi samé od seba vypadávajú z očí.
Neplačem od smútku.
Ani šťastia.
Ani smiechu.
Ani z dojatia.
Ja vlastne ani neplačem.
Ja slzím.
Od choroby.
Čudná choroba ma pochytila.
A aj moje ľavé oko.
Sem tam zlyhá aj pravé.

Toto ale nemá byť obsah tejto veci.Keďže ma múza ešte nekopla, rozhodla som sa spraviť niečo, čo robilo už dosť ľudí predomnou a dosť ľudí to robiť ešte určite bude. Je to vlastne taká záchrana.

Takže poďme sa pozrieť, čo to dá :)

15 faktov o mne

1.Mám odpor voči mnohým veciam.Či už na jedenie, normálne používanie, voňavé veci, materiály, zvuky a podobne.Napríklad už len maslo vo mne spôsobuje zlý pocit.Alebo písanie na kriedový papier či dotýkanie sa kriedového papiera.Alebo vôňa, čo ju majú také stromčeky, čo sa vešajú do áut.

2.Som veľmi pozitívne naladený človek.Každé ráno, keď vstanem a keď idem do školy si poviem, že dnes bude dobrý deň a ono to aj vážne asi funguje. Odkedy robím tieto Pervol White Magic rituály tak sa mi darí. Škoda, že keď si poviem, že vôbec tú pedagogiku neviem, ale dostanem z nej jednotku, ani za dve by som sa nepohnevala, tak vtedy to zas až tak neplatí no.

3.V tomto fakte spomeniem moju chorľavosť. Skoro nikdy nie som chorá, za čo som veľmi vďačná. Moja imunita je asi značky NOKIA. Bývam chorá maximálne dvakrát za celý rok. Ale to nepočítam bolesti hlavy a podobné veci, tieto mám zasa často.

4.Som maximálne nerozhodný typ človeka. Potvrdí vám to každý. Keď si idem kúpiť džús, tak sa okolo tých regálov prechádzam najmenej pol hodinu a aj tak sa neviem rozhodnúť. Niekedy ( vždy ) by som to mala jednoduchšie, ak by z každej jednej veci jestvoval len jeden druh.

5.Videla som veľmi málo filmov. Takmer vôbec nepozerám filmy. Niekedy sa cítim trápne, keď sa ma niekto pýta, či som videla napríklad Muži v čiernom, a ja musím povedať, že nie. Ale za to pozerám seriály.

6.Stále mením dizajn blogu. A už som si hovorila, Brambora spamätaj sa, nemôžeš to tak často meniť. Ale keď to sa nedá. Ja to zmením, lebo sa mi zdá, že je to potrebné (znúdzecnosť) a potom o týždeň už hľadám niečo iné, lebo toto proste nie je ok.

7.Ako dieťa som sa strašne rada hrala na špiónku a stavala si na balkóne svoje nenápadné bunkre.S ďalekoľadom som v nich sedela a do zošita si zapisovala, čo susedia robia. Bola som vážne nebezpečná, pozor na mňa. Niekedy mám chuť to robiť aj teraz. Ale o dva roky budem dospelá tak neviem, asi sa to veľmi nehodí.

8.Som vodný živel. Kde je voda, tam som ja. Kto vie, čím to je.Možno sa to vo mne objavilo, keď som ako päťročná na výlete zo škôlky spadla do potoka plného žiab.

9.Niekedy mám pocit, že som viac ako chlap. Pijem pivo, pozerám hokej (jediný šport, ktorý môžem) a ležím. Neupratujem, som lenivá, rada pílim drevo, no líšim sa v tom, že rada nakupujem a ešte v nejakých veciach.

10.Nechápem ten nový samurajský účes chlapcov. Po krajoch vyholené a v strede copík alebo drdolík. Ešte mi asi mešká rozum, lebo pointu vážne neviem objaviť.

11.Viem sa rozplakať na požiadanie a aj sa začať smiať ako blázon. Niekedy mám herecké sklony.

12.Nemám rada, keď sa na mňa niekto pozerá, keď spím. Dokonca nesmiem spať s otvorenými dverami alebo s odtiahnutými žalúziami. Na spánok potrebujem súkromie.

13.Niekedy ma strašne fascinovali duchovia. Pamätam si, že keď som mala asi 11 rokov, na ZONE REALITY chodil taký akoby dokumentárny seriál GHOST HUNT a na tom som fičala. Veľmi ma to zaujímalo, no teraz z toho mám bobky.

14.Som zaťažená na náušnice, sladkosti, džúsy, drinky, náhrdelníky a šampóny. Tieto veci si dokážem v obchode vyberať rekordne dlhú dobu, ako som už spomínala.

15.Posledný fakt bude ten, že som veľký provokatér. Neskutočne ľuďom robím nervy a oni ma za to nemajú radi :( Ale nie, musia ma mať radi :D





☺☺




Dúfam, že tento článok stál aspoň na známku 4 :D

Ďakujem za prečítanie :)






Adios

Sťažujúci, informatívny a polystyrénový článok.

10. března 2015 v 17:55 | Baška
Už len názov znie totálne dementne.Dlho som neprispela žiadnym článkom, nenapísala o svojej existencii atď. To preto, lebo som podľahla učeniu v plnej miere. Sama tomu nemôžem uveriť, ale aj nemožné sa môže stať možným. Odpusťte mi, pokiaľ to niekto čítate, že som bola natoľko učenlivá (omg), že som zo seba nedokázala vyplodiť nič schopné ani neschopné, preto dúfam, že teraz sa mi to konečne podarí.

Väčšinou robím zhrnutie týždňa, no teraz už vážne neviem, čo som také zažila pred tromi týždňami.Ani pred dvomi.O áno, pred dvomi som mala prázdniny.A to som spala a učila sa, spala a učila sa a spala a učila sa.A na niečo z tohto týždňa si spomeniem.
Poďme vypichnúť napríklad to, že prichádzam na chuť polystyrénu.Tomu na jedenie.Viete, tie také kolieska, štvorčeky, rôzne tvarované akoby polystyrénove mňamky? Tak toto som začala vo veľkom jesť.No v strede týždňa sa môj otec rozhodol kúpiť televízor.A čo bolo v krabici? Televízor a hŕba polystyrénu. Teraz ale nie na jedenie. Polystyrénu som za celý môj biedny 16-ročný živôtik ešte neprišla na dotyk. Keď počujem ten odporný zvuk šuštiaceho polystyrénu, nahadzuje sa mi husia koža a vlasy mi stoja ako po zásahu elektrickým prúdom. Keď už sme pri prúde, tento týždeň sa ešte stalo, že sa mi pokazil fén. No on zomrel, veľmi elektrickou smrťou.Dali sme ho do zásuvky, a z neho vybehli iskry a trocha to buchlo.Počas nedávno minulých dní, som taktiež z nepochopiteľných dôvodov dostala jednotku z matematiky, ktorú takisto nechápem a celkovo som sa stala nechápavou po tomto jednotkovom incidente.


Ďalej som prišla na to, že škola vie byť, síce málokedy ale vie, byť milosrdná a vypočuť prosby svojich verných a oddaných študentov, ktorí sa neprestajne vzdelávajú.Nasledujúca vec, ktorá ma napadla a aj mi ublížila, je taká, že už vážne strácam nápady na písanie takýchto článkov.Viem, že tu v takomto "zhrnutí dní" nepotrebujem žiaden nápad.No príde mi to také už otrepané písať stále to isté.Poraďte mi niečo, drahí blogeri, čo robíte, keď vás múza nekopne? Rozmýšľala som, že by som napísala nejaké fakty, spravila nejaký TAG, niečo také.Čo vy na to?

Už tretí deň píšem tento článok a stále nič.Fuj na mňa! Kratšiu hatlaninu som asi možno ešte nenapísala. Odpusťte. Budem sa snažiť spamätať. Možno dlhšie niečo nevydám, pretože budem načerpávať nové nápady. Dúfam, že sa moja autorská rola dá do poriadku a budem schopná napísať niečo zmysluplnejšie ako toto.


Ahojte a držte palce :)