Duben 2015

Dajme si víno

19. dubna 2015 v 17:49 | Baška
Nebojte sa, nestal sa zo mňa alkoholik, len som si za posledné obdobie obľúbila vínovú farbu ešte viac ako som ju milovala. Všetko mi som si kupovala vínovej farby, všetko vínové sa mi páči, čo tak si na to pripiť pohárom červeného vína?
Dajte si do nosa na svoju výnimočnú počesť a pustite sa do čítania tohto čudesného článku.

Bol raz jeden pondelok, ktorý bol maximálne nudný a nestojí za to hodiť naň čo i len letmý pohľad.Ale predsalen vám ho opíšem.Ten deň zbehol tak rýchlo, že ani neviem ako sa mu to podarilo. Úspešne som napísala písomku, na ktorú som sa neučila.Poobede som sa vykašlala na učenie a takto to je už dosť dlhý čas. Vôbec sa neučím. A pritom mi vychádzajú zatiaľ len samé jednotky a dvojky.Som to ja ale inteligentná (ironic).

Po pondelku nastúpil do funkcie utorok. Nervácke stavy boli v plnom prúde. Dostala som 5 z písomky, pri ktorej som si myslela, že mám všetko dobre. Takže si viete predstaviť ako asi som sa cítila, keď som dostala do rúk opravenú písomku a tam len 2 body z 10. Nevedela som si to vysvetliť. V momente som sa prihlásila odpovedať a schytala 1. Aspoňžetak.

Utorkové poobedie bolo dostatočne fajn.Keďže sa nasledujúci deň konalo isté testovanie žiakov, tak teda ja, veľký matematik, som sa podujala na doučovanie matiky kamaráta.Na počudovanie celej planéty som nejakým neviem akým tajným výpočtom vypočítala väčšinu príkladov.A správne. Som to ja ale matematická stvora (ironic).

Nastala streda. V škole skončila som bez chleba, lebo desiatu som si zabudla doma. A celý čas cestou domov som kamarátke asi 7 krát za minútu povedala chcem jesť. Musela byť chudera zúfalá, ale hlad je sviňa a pre každú sviňu sa voda varí. Prídem domov. Voda sa varí. A v nej zemiaky. Moja zúfalosť by bola schopná žrať ich surové. Ale ešteže existuje chladnička.Niečo som tam vyhrabala, presnejšie jogurt, a už som bola hneď v použiteľnejšom stave. Do večera som len jedla a čakala na štvrtok (no ironic).

Dogúľal sa štvrtok.Podobný deň ako pondelok, t.j. nic moc.Prešiel rýchlo.Bol nezáživný.Pršalo.Chcelo sa mi spať.Nechcelo sa mi učiť.Kašlala som na školu. Bola som mámvpičista a nič ma netrápilo.Flegmatický štvrtok prišiel na svoj koniec a ja som večer zlomila posteľ.Congratulations to me.

V piatok som sa zobudila do upršaného dňa.Vstala som z postele, v ktorej bola diera, vravím si, čo už.Lepšia posteľ s dierou ako karimatka. Niečo mi hovorí, že toto som hovoriť nemala. V piatok večer som spala na gauči. Nepohodlný spánok. V noci som asi prechladla a tak som vstávala...

...v krásnu zamračenú sobotu. Hľadala som niečo kvapkové do nosa, ale našla som prd makový. Tak som sa teda vybrala do lekárne. Kúpila som, zakvapkala a chorá som dodnes.Sobotu som preležala, takže v mojom živote sa nič neobvyklé neodohralo, kedy aj áno?

Nedeľa je dnes. Celý deň sa učím psychológiu a mojou oporou sú vreckovky a kvapky do nosa. Mama mi varí neskutočne hnusný nápoj z prášku, čo má chutiť citrónovo, no keď ho pijem tak mám pocit, že mám v ústach niečo iné. Práve som kruto zabila muchu, ktorá mi obťažovala život dobrých 5 minút. Som to ja ale dobrá duša (no ironic).

A aký bol váš týždeň? Stavím sa, že ste si nezlomili posteľ ani nič tomu podobné.Nemusíte piť podivné drinky a ani sa učiť psychológiu.

Wrrrr, o týždeň už idem bye bye wiparapaaaa.
AWAY!


Majte sa ľudia :)


Brambora a článok z Azkabanu

10. dubna 2015 v 19:28 | Baška
Niežeby som neobdivovala pána Pottera, ale neobdivujem. Ale dovolila som si prentrasformovať názov, tak dúfam, že sa dotyčný neurazí. Opäť a zas pociťujem, že moja hlava stroskotáva na opustenom ostrove, ale aj napriek týmto udalostiam, ktoré prudko zasiahli územie môjho mozgu som schopná vykonávať myšlienkové operácie a takisto sa sústreďovať na gramatické chyby. Preto sa moja hlava cíti niekedy ako v prázdnej miestnosti a nemá sa na čo pozerať. Nemá čo opisovať a ani detailne rozoberať. Čistá basa.


Vravím si, tak hodilo by sa niečo stvoriť, niečo úžasné. Pche, toľké sebavedomie. Nie, len irónia, milé druhé ja. To hej, veď musíš veriť, že tento od začiatku stratený svet s tebou nikto nežije. A co jako? Ja to robím, lebo mám potrebu tu niečo vykecávať a oboznamovať so svojim ľúbozvučným živôtikom aj iných ľudí, ktorí majú živôtiček ešte ľúbozvučnejší. I am going to sleep and I hope you catch your brain, bye...

Niežeby mi šibalo, ale šibe mi. Mám úplne stavy magoriny. Hrám na imaginárnu gitaru a do toho si spievam All of me. Pijem Pepsi a cítim sa opitá. Kráčam ulicou so sluchátkami v ušiach a tvárim sa akoby som natáčala vehementne depresívny videoklip s názvom "Na tvoju počesť si zasadím čerešňu.". Len tak mi niečo príde na um v autobuse, a musí to byť práve niečo, čo je dosť vtipné a neviem zadržať svoj ksicht v takom normálnom výraze. Na telesnej mi to celkom ide.

Áno dámy a páni, takáto diagnóza sa volá bezmozgovosť a vyskytuje sa len niekedy.Ak máte pocit, že jej výskyt je častejší, poraďte sa so svojim obvodným lekárom alebo lekárnikom.

Už len pár dní a môj odchod sa blíži. Nebojte sa, možno v Londýne naberiem nové sily a nové zážitky, o ktorých vám budem písať nasledujúce mesiace.Kúpiš si na Oxford street, či ako? Hej.A čo keď si tam nájdeš nejakého švárneho London junáka? Preč s týmito myšlienkami! Aj keď...


grunge quotes | Tumblr

A práve je piatok.Čo ste si za 19 hodín a 11 minút asi aj stihli povšimnúť. Ale čo znamená, že je piatok? No predsa, že zajtra je sobota. A víkend. A spánok. A jedlo. A spánok. A učenie. A nákupy. A zmrzlina. A slnko. A kvietky. A stromy. A príroda. A psík. A spánok. A porazený pondelok. A zasa škola. A spánok. A učenie. A jedlo. A slnko. A stolička. A lavica. A triedna kniha. A učitelia. A známky. A matika. A dejepis. A telesná. A fuj. A fuj. A fuj.

A teraz vážne.
Nie, to sa nedá.
Ale všetko sa dá, keď sa chce.
Toto je iba veta, ktorú niekto vymyslel vtedy, keď mu niekto iný nemohol splniť to, čo ten prvý niekto chcel.
zzz...
Týmto sa s vami lúčim aj ja.


Majte sa krásne a píšte domáce úlohy.

Nashledanou :)

Čas na spánok alebo zamysli sa nad sebou

2. dubna 2015 v 19:39 | Baška
Ho ho hooo, nie nepomýlila som si sviatky. To bol taký bramborský pozdrav. A teraz tak, aby sme sa pochopili.
Vitajte!
Veľká noc je opäť tu, s ňou aj sneh v niektorých častiach našej krajiny, maľované vajcia vyložené pred obchodnými domami, korbáče v regáloch obchodov a len tak na okraj, som tu aj ja s mojim oparom na pere, čo som ani neviem z čoho zasa dostala.Ale pozorujem moju slabú imunitu pri zmene ročného obdobia. A ako sa máte vy?

Včera bol prvý apríl.Len jeden človek ma nachytal, takže je to celkom slušný výsledok.Jednému to nevyšlo. Nielen prvý apríl je deň vtákov, to celý apríl je deň vtákov. Ale pre mňa ma apríl aj trošku iný význam. Je to totiž jeden z pre mňa najsmutnejších mesiacov na základe minulosti. Ale aj tak mám apríl napriek všetkému čo mi po minulé roky priniesol rada, a stále mu dávam novú šancu.

It's APRIL


Tešíte sa na Veľkú noc? Na šibačky, oblievačky, prezliekavačky? Minule mi kamarát povedal, že vďaka tomuto je to ako keby sme žili v 5.storočí. Ale predsa tieto zvyky patria ku kultúre našej krajiny, robia ju zaujímavou a chlapci (diskriminácia) sa môžu vyblázniť. Diskriminácia preto, lebo nepoznám žiadne dievča, ktoré im to vracia v utorok. A aj keby, tak vždy a všade sa uvádza, že chlapci oblievajú dievčatá, aby boli krásne a zdravé. Ale čo je pre mňa a mnohých iných študentov dôležité, súúúú...

PRÁZDNINY

To je asi najväčšie pozitívum Veľkej noci. Konečne budem môcť vyriešiť svoj deficit spánku a postíhať (perhaps) všetko, čo chcem. Chcem sa naučiť ten monštruózny dejepis, ktorý nenávidím z celej duše. Dokonca som začala dejepis nenávidieť viac ako matiku a matiku som začala neviem ako, ale začala chápať a zatiaľ mi vychádza jednotka z matematiky, čo som naposledy mala v štvrtom ročníku na základnej škole.Dosť dobrý pocit. Chcem si konečne nalakovať nechty tak, že nebudem mať lak ešte aj na obočí, ako sa mi to stalo minule.Chcem si posťahovať haldu pesničiek, čo by som z teoretického hľadiska pri mojom vysokorýchlostnom internete 1kb/hod aj mohla stihnúť. Praktično vynechám. Konečne budem môcť vyhliadnúť si nejaký ten bordový rúž, lebo mám pocit, že k mojej novej blonďavej hlave sa to hodí. Možno budem vyzerať ako strelená, ale možno nie. Inak novú farbu pod očami nemá nikto, s blonďavým výsledkom som vcelku spokojná. Chcem si nájsť nejaký veľmi efektívny tutoriál na zvlnené vlasy cez noc, lebo chcem mať aspoň niekedy pekné kučierky. So žehličkou ma to nakrúcať nebaví, lebo je to dosť náročné pre moju psychiku. Ak nič nenájdem, budem si musieť nájsť v nejakom obchodnom reťazci nejakú ultra super a ultra lacnú kulmu, lebo moji rodičia šetria ešte aj na rohlíkoch.

Aj vám dochádza ako ten čas neopísateľne týchlo letí?
Nedávno som robila talentové skúšky a už je prijatá ďalšia várka študentov.
Nedávno som nastúpila do prvého ročníka a už mám o chvíľu ísť do druhého.
A čo bude zajtra?
Zajtra už budem maturovať?
Už teraz som v strese, čo mi SÚCEM vymyslí.
Prečo to takto rýchlo letí? Nedávno som mala 16 a už o 8 mesiacov a 9 dní mám 17.A potom už len rok a môžem ísť voliť.
Už budem dospelá brambora, ktorá má byť pripravená na vykopanie zo zeme do sveta.
Ale ja chcem pozerať Toma a Jerryho, kupovať si gumených mackov a byť ako dieťa.
Potom mám ísť na výšku. A kde pôjdem? Ja neviem či chcem študovať tú psychológiu, ktorú som chcela. Neviem, čo chcem byť. V hlave mám taký miš-maš, ktorý je momentálne v stave rozmnožovania sa. Čím ďalej tým viac ma chytajú blbšie a blbšie myšlienky. Poviete mi niekto, či je normálne sa v 16 rokoch zaoberať tým, že čas letí príliš rýchlo?

Je milión spôsobov ako zabiť čas, ale ani jeden ako ho vrátiť späť.


Takto asi zakončím túto vec. Dúfam, že je písaná čitateľne.Ďakujem za prečítanie :)


Adios