Červen 2015

Koncoročné prekvapenia a ja

14. června 2015 v 14:10 | Baška
Ahojte milí pozostalí. Víta vás znovuzmŕtvychvstatá alebo prebudená Brambora, ktorá sa konečne, naozaj konečne, rozhodla, že sa chopí notebooku a začne niečo opäť stvárať. Priatelia, blížni, vzdialení, odpustite mi, že som nebola aktívna vyše mesiaca a že moja blogerská úloha zhasla.

Nie však na dlho!

Som zasa tu.Kto vie však na ako dlho. Musím sa priznať, že ani nie som dosť dobrý bloger, čo je tvrdo a masívne zarytý nosom v klávesnici a píše vám o každej jednej príhode, čo sa mu v daný deň stala každý deň. (Ak nepochopíte túto vetu, prepáčte, ale vaša logika je zjavne v inej dimenzii než tá moja, pretože ja ju chápem.) A prečo taká nie som? Pretože mi písanie ani trošku nechýbalo, hanba mi. Pretože ma len sem tam miklo, že ja mám aj blog. Pretože ma len sem tam miklo, že by bolo treba niečo napísať.Hups.

Ale nastal tento pompézny deň, ktorý je sivejší než 50 odtieňov sivej a temnejší než 50 odtieňov temnoty. Vonku totižto hrmí a je tma. Nevidím na klávesnicu a to je prosím pekne 14.6.2015, 13:48. Hanba letu. Ale musím uznať, že nebyť tohto počasia, zrejme nepíšem túto písmenkovú šalátovinu, ale zrejme sa vyvaľujem v bazéne a snažím sa ugrilovať tie moje šunky. Každý chudne do plaviek a ja priberám. Pche. Noačo. Na postave nezáleží, hlavne že sa dobre najem. Nepoznám človeka, ktorý by sa rád bavil s hladnou mnou, to mi radšej kúpi meníčko v mcdonalde a ja mám zase kilečko naviac.Juch.

Prišla som na to, že keď sa neučím, tak mám lepšie známky. A túto techniku budem praktikovať na ďalší školský rok, v druhom ročníku. Ľudia, veď ja už budem druháčka. Som stará proste. Kúpim si krém proti vráskam a budem ho aj jesť len nech to na mne nie je poznať. Prečo nemám 3 roky a nepýtam sa prečo? Prečo poznám odpovede na otázky prečo? Nechcem ich poznať. (Všimnite si to prečo v predchádzajúcej opytovacej vete, ale však chápete ma) Začínam sa v prvom ročníku strednej školy trápiť nad tým, kam pôjdem na výšku. Keďže moje rozhodnutie, že tú psychológiu už študovať nechcem je platné, tak ja nevjem uš. Ale logopédia ma začína naozaj chytať. A prečo nie psychológia? Pretože v dobe nedávno minulej, zhruba pred 4 dňami, som mala slabú chvíľku vďaka tejto vede. Nešlo a nešlo mi to do hlavy. A stále to tam nie je. Who cares.


Ale dámy a páni, na vysvedčení mi vychádzajú asi iba 4 dvojky. Som šťastná ako prasa v žite. Z matiky som sa zlepšila o 2 stupne. Z trojky na jednotku. Nechápem to ja, mama, fotrlotr a asi ani nikto. Ďalšie prekvapenie je jednotka z telesnej. Neviem, či si v tej škole zo mňa nestrieľajú, ale ja neviem za čo tú jednotku mám. Neviem sa šplhať, na rebrinách svoj mcdonald neviem udržať. Názvoslovie na rozcvičky neviem, ale hlavne že mám jednotku. Dík.

A prišla som na to, že som závislá na ovocí. Na jeho vôni. Na jeho zmrzline. Na koláčoch. Zasa sme pri jedle. Na jeho obrázkoch. To znie úchylne. Napríklad dnes som si kúpila tričko z ananásikom, no nieje to rozkošné? Skľudni sa Brambora.

Čo myslíte ako dlho mi vydrží takáto aktivita? Ja si myslím, že o mesiac sa vám možno zasa ozvem. Ale nie. Hádam čoskoro. Veď cez prázdniny môžem šunky vyvaľovať aj pri písaní.

Tak zatiaľ Adios ľudkovia :)





Kto mi kúpi to meníčko?