Prudko šťastný článok

10. března 2016 v 16:21 | Baška
Cítim sa trápne.
Vážne to myslím, hanbím sa ako pes, sedím v kúte a neviem, či má zmysel tu niečo písať. Ale keďže to tu stále "žije" tak sem napíšem, aspoň si to sama prečítam 52 krát a budem klepať klepetami, že koľko mám videní. Neberte to tak, že som na hlavu, prosím. Ja sa len v tomto nudnom svete snažím zabaviť a baviť ľudí naokolo, ktorých naduté ksichty keď vidím, chce sa mi grcať. Preto mi odpustite moju iróniu, sarkazmus a hanlivé slová. Tieto slová môžu byť použité iba proti mojej mysli, nie proti vám.

A prečo som sem prišla po toľkých mesiacoch?
Lebo. Lebo som dnes v autobuse rozmýšľala ako rýchlo život ide a že by to trebalo spísať. Prečo sa domov snažím prísť za tak krátky čas a doma sa potom tak dlho učím (hahaaa,nikdy). Ale zamýšľam sa dnes (už asi hodinu a pol) že či je lepšie tie pekné/dobré/nadpozemskoskvelé okamihy prežívať kratší čas ako dlhší, aby sme si ich vážili alebo ich prežívať dlho, aby sme boli šťastní? Čo je viac? Mať viac menších šťastných okamihov, alebo jeden veľký?
Oplatí sa ľuďom ísť tak dlhú cestu za šťastím? A veď aj tak to šťastie raz zmizne, či nie? Či ak ho stretnem, už ma neopustí nikdy? Či je ako ovčie kiahne? Že raz ťa stretne, máš ho určitý čas a potom ťa opustí a už si voči nemu odolný? Prípadne niektorí majú to "šťastie" a stretne ich zas?

Ale dnes som sa vážne tuho zamyslela. Prečo sakra tá cesta autobusom ide tak rýchlo, keď sa mi tu tak príjemne sedí. Prečo keď prídem domov sa musím naučiť, čo tak neznášam. Prečo si potom zasa sadnem za notebook a píšem si s vyvoleným. Prečo si nedáme od seba deň oddychu? Veď to človeku môže len prospieť. Na jednej strane by to možno bol ten okamih, na ktorý by som sa tešila po celom dni. Ale na druhej strane sa teším z každej sekundy kedy som s ním, kedy si píšeme, kedy voláme, kedy je pri mne, ja pri ňom. Keď mi ceruzkou na oči kreslí fúzy a keď mu môžem povedať, že je retardovaný. Je toto tá správna láska, ktorá patrí k šťastným okamihom? Nepochybne. Aspoň pre mňa.

Ale aké je šťastie? Čo to je šťastie?
Je hmotné?
Nehmotné?
Kde sa nachádza?
Je šťastie to, čím ho nazývame?
Koľko druhov šťastia je?
V podstate všetko môže byť šťastie.
Veď koľkokrát ste si v živote povedali, aké ste mali šťastie.
Nemrháme týmto slovom tak trochu viac?
Delí sa šťastie na malé a veľké?
Je to individuálne?
Ale podľa mňa taká výhra šťastie nie je.
Je to náhoda.
A to už šťastie nie je.
Šťastie musí byť niečo, čo sa iným slovom nedá nahradiť.
A prišiel niekto z vás už na to, čo to to šťastie je?
Ak áno daj vedieť, skúsim sa nad tým opätovne zamyslieť.


Inak chcem Vám oznámiť, že už mám 17. Som pol roka šťastne zadaná a žije sa mi dobre.
Ak sa tu neukážem ďalší dlhší čas, sorry.
Blog bol pre mňa niečo, kde som mohla vyliať svoje myšlienky, keď ma nikto nepočúval, iba vy (vďaka).

Mám vás rada








Vaša Baška

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sora Sora | E-mail | 13. prosince 2016 v 18:16 | Reagovat

Hm... haló? Eh, neviem, či ešte na blog občas chodíš, aby si si pripomenula svoje staré ja, to, čo si dokázala vyplodiť a tak ďalej, ale aj tak mi to proste nedá. Zaujíma ma, čo sa s tebou deje, ako sa máš.. :) Popravde ma veľmi bavilo čítať články, ktoré si napísala. Tvoje pocity, myšlienky... dosť mi to tu chýba. Keď už si myslím, že sem prestanem chodiť, tak mi zázračne tvoj blog udrie na mozog a opäť sa tu nájdem... nuž, hádam sa niekedy k písaniu vrátiš a ja dúfam, že sa máš dobre, že sa ti v živote darí. Toť všetko, čo som chcela... (moje vyjadrovacie schopnosti level 350...) S

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama